Najnižšie je pokora a najvyššie láska, tieto dve sú najdôležitejšie. sv. páter Pio

„Láska je možná!“

Published in

Milí priatelia! Ponúkame vám ďalšie zo svedectiev, ktoré sú skutočne "proti prúdu" ak sledujeme súčasný svet. Veríme, že vás povzbudia a ukážu viac svetla na ceste povolania k manželstvu. Veď cesta šťastia je vždy tá proti prúdu... a oplatí sa s pomocou Božou! Zároveň je na tomto mieste potrebné povedať, že takéto svedectvá uverejňujeme z dôvodu, že informácií v tejto oblasti je veľmi veľa, ale sú veľmi často namierené proti rodine, proti skutočnej láske chlapca a dievčaťa, snúbencov i manželov. Navyše tieto informácie sú šírené bez akýchkoľvek ohľadov alebo úcty a majú za následok stroskotanie mnohých vzťahov mladých ľudí a manželstiev vôbec. Chceme napomôcť tomu, aby táto láska nebola chápaná iba čisto ako zmyselná, na chvíľu, bez úprimnosti a ochoty obetovať sa pre toho druhého človeka, ale aby osoba toho druhého človeka bola skutočne osobou, Božím dieťatom, ktoré si ja sám musím vážiť s jeho telom i dušou.

Čistota dáva nášmu životu hĺbku. Prvú augustovú sobotu uplynul rok, čo som vstúpila do sviatostného manželského zväzku. Svojho manžela poznám šesť rokov. Kým sme sa vzali, spoznávali sme sa päť rokov. Za ten čas sme toho veľa spolu prežili. Od začiatku našej známosti sme sa nevyhýbali téme viery. Od samého počiatku sme vedeli, že nebudeme spolu žiť pred svadbou, ale žiaľ, padli sme do pasce intímnych nežností, náruživých bozkov. Schválne používam slovo pasca, lebo teraz s odstupom času vidím, že predmanželské nežnosti sú zlom a každý pokus o ospravedlnenie („veď spolu nežijeme“) je ospravedlňovaním nami konaného zla. Obaja sme vnímali akési nútenie k intímnym nežnostiam – že musíme, že to nedokážeme ináč. Chodili sme na spoveď, no po dvoch týždňoch sme opäť padli... Bola to pre nás nočná mora, zmocňoval sa nás pocit rezignácie („znovu sme to nedokázali“).Teraz už viem, prečo bolo pre nás také ťažké prestať s hriešnym životom – lebo sme chceli vytrvať v dobrom silou vlastnej vôle. A tak sa to nedá. Na prvé miesto treba dať Ježiša a jeho Matku – vtedy sa to podarí. Aj v našom prípade to bolo tak.

V mojej farnosti bola v rámci putovania kópia zázračného obrazu Panny Márie Čenstochovskej. Vtedy sme obaja po spovedi dali Márii ako dar svoje zotrvanie v predmanželskej čistote. A podarilo sa nám to! Odvtedy sa naše zmysly očistili, postupne sme sa oslobodzovali zo žiadostivosti a náruživosti, aj keď sa nám občas stalo, že sme sa nechali strhnúť citmi. V tom čase sme sa zoznámili aj s výnimočným kňazom, ktorý sa stal naším duchovným vodcom. Rozhovory s ním a časté spovede nás vnútorne
posilňovali. Bolo to obdobie, keď sa u mňa aj u môjho vtedy ešte snúbenca objavovali pokušenia rozísť sa – bez akejkoľvek príčiny. Vďaka vedeniu spomínaného kňaza sme však vedeli, že to sa diabol pokúša rozdeliť nás, lebo žijeme čisto. Keďže sa nemohol medzi nás dostať cestou žiadostivosti, pokúšal sa nás rozdeliť ináč, chcel zničiť to, čo bolo čisté, Božie. Len modlitba, zasvätenie sa Márii a úprimné rozhovory nám pomohli prekonať to ťažké obdobie. Obdobie nášho ofi ciálneho zasnúbenia bolo úplne čisté – a za to osobitne ďakujem Márii. Zasnúbili sme sa prvú októbrovú sobotu, zosobášili sme sa prvú augustovú sobotu a vybrali sme sa na pešiu púť do Čenstochovej. Ako ďakovný dar sme Panne Márii obetovali môj snubný prstienok. Spolu s darovaním prsteňa som cítila, ako odovzdávam Márii svoje panenstvo – nepoškvrnené predmanželským sexom.

Náš spoločný život sa ešte len začína. Do budúcnosti sa pozeráme pokojne, bez strachu, so zadosťučinením, že náš spoločný život sme začali podľa Božej vôle spojení s Máriou. Na deň nášho sobáša si spomínam ako na deň sústredenosti, vnútorného pokoja, istoty, že muž, s ktorým som sa spojila, je najlepším mužom pod slnkom – čistý, modliaci sa, zamilovaný do Boha a do mňa. Možno to znie divne, ale v deň sobáša som nebola nervózna. Všetko mi pripadalo akési prirodzené. Rodičovský dom, v ktorom sa konala svadobná hostina, bol naplnený Božou atmosférou. Možno preto, že tam nebol alkohol? Alebo preto, že to bola prvá sobota v mesiaci, deň, v ktorom osobitne vládne Mária?

Používame prirodzené metódy plánovaného rodičovstva. Nie je mi to neznáme, lebo sa sledujem už štyri roky. Nie je to teda pre mňa nijaká záťaž. Okrem toho sa úplne akceptujeme vrátane, či lepšie povedané, hlavne po sexuálnej stránke. Tehotenstvo plánujeme na koniec tohto roka, lebo naše prvé dieťa by som chcela porodiť po skončení svojho štúdia.

Obdobie zdržanlivosti (v plodnom období) nie je pre nás nijakým problémom (čo sú to hoci aj dva týždne v porovnaní s piatimi rokmi?). Okrem toho som mala zdravotné problémy, ktoré nám znemožňovali pohlavný život niekoľko mesiacov. Obdobie predmanželskej čistoty nás naučilo trpezlivosti.

Intimita je pre nás úplne novou skúsenosťou. Vieme, že pred nami je ešte dlhá cesta. Ale s manželom nás spája také silné duchovné puto, že dokonca aj v tých najintímnejších chvíľach, keď sa nám niečo nedarí, dokážeme sa z toho zasmiať, dokážeme si zachovať od toho odstup.

Ešte jedno: každý deň nás sprevádza modlitba, spoločná modlitba – najčastejšie je to ruženec. Bez nej by sme neboli tam, kde sme.

Agneška

Zdroj: časopis Milujte sa, č.7