Najnižšie je pokora a najvyššie láska, tieto dve sú najdôležitejšie. sv. páter Pio

O prvom národnom stretnutí mladých


„Choďte a robte mi učeníkov zo všetkých národov!“

Stretnutie slovenskej mládeže v Ružomberku, v dňoch 26.-28. júla 2013, bolo prvým svojho druhu. Konalo sa paralelne s končiacimi Svetovými dňami mládeže v Rio de Janeiru. Zúčastnilo sa na ňom okolo 2500 mladých ľudí, nielen zo Slovenska (vrátane niekoľko mladých zo Stupavy), ale aj z Čiech, Poľska, Maďarska, Talianska, Litvy a Ukrajiny. V krátkosti zhrnuté: išlo o veľmi kvalitne pripravenú akciu po stránke duchovnej, kultúrnej, spoločenskej a cirkevnej, obohatenú aj o svedectvá viacerých mladých kresťanov.
Duchovnú stránku zabezpečovali sv. omše, katechézy, spoločné modlitby a adorácie otcov biskupov a arcibiskupov, končiace nedeľnou sv. omšou celebrovanou otcom kardinálom Jozefom Tomkom. Kázne, katechézy, modlitby spolu s kultúrnym programom na seba veľmi pekne tematicky nadväzovali.
O kultúrnu, ktorá veľmi vhodne, často a trefne dopĺňala, zvýrazňovala a znázorňovala práve preberanú duchovnú tému, sa staralo postupne množstvo rôznych interpretov hudby, tanca, šermu, cvikov – dokopy ich bolo okolo tristo.
Prvý deň, piatok, sa naúvod niesol v znamení Brazílie – tanec, bubny, rozhovor s veľvyslankyňou Brazílie. Okrem Campana Batucada ešte vystúpili so svojimi číslami napr. Ameň Kameň, Fór džoj, či divadlá ATak a Activ8 junior. Svätú omšu slúžil miestny o. biskup Štefan Sečka s ďalšími biskupmi a skoro 100 kňazmi. Nasledovalo rozdelenie do miniskupiniek po cca 10 ľudí, začínajúcich spoločnou večerou, ktorí sa aj v nasledovné dni spolu zišli na spoločné zdieľanie a uvažovanie nad témou stretnutia a aktivitkami. Večer si skupinky jednotlivo urobili jednoduchú krížovú cestu ulicami Ružomberka. Boli nám predstavení naši mladí telesne hendikepovaní bratia a sestry, avšak neodmysliteľní spoluúčastníci podujatia a spoluputovatelia životom. Záver dňa sa niesol v modlitbe o. arcibiskupa Zvolenského a jeho katechéze tRIO: „Odlúčenosť, Odhodlanosť a Otvorenosť.“ Počas nej sme počuli aj tri svedectvá: novinára Tomáša Hudáka, ako mu raz v práci bolo neľahké zastať sa prolife názoru, ďalej študenta FTVŠ, ktorý našiel svoje šťastie aj v každodennej pomoci vozíčkarovi a ako ho práve postihnutí vedia posilniť v jeho ťažkostiach (hoci by sa to zdalo byť naopak) a jednej pani, ktorej syn prepadol drogám, ale vďaka ich modlitbe sa vrátil k Bohu.
Sobotný program začínal rannou modlitbou, ktorú sme každý zažili iba s účastníkmi svojej diecézy. Tento deň sa konal v znamení „strhávania masiek“, pozretiu sa do svojho duchovného zrkadla (aj cez symbolicky vlepenú odrazovú plochu do ináč veľmi kvalitnej sprievodnej brožúrky podujatia) a takisto „pripodobňovaniu sa Kristovej tvári“. Ako vraví svätopisec, „daj zrieť mi svoju tvár, daj počuť mi svoj hlas, veď sladký je tvoj hlas a prekrásna je tvoja tvár“ (Pies 2, 14). Zamýšľali sme sa asi nad vyše 10-timi citátmi Písma o Božej tvári (stvoril človeka na svoj obraz; kto prijíma slovo a neuskutočňuje ho, podobá sa tomu, kto si pozrie svoju tvár a hneď zabudne, aký je – blahoslavený pre svojej skutky je však uskutočňovateľ diela!; keď sa postíte, nemračte sa... ). Ďalej nás veľmi k úprimnému životu povzbudila aj skvelá katechéza o. b. Petra Rusnáka na tému „Masky“:
Z našich masiek ťaží kozmetický a medicínsky priemysel, ktorí vytvorili model krásy a z neho ťažia. Prečo sa skrývame však pred Bohom? Skrývame nahotu – svojho srdca. ÚPRIMNOSŤ. Pokrytectvom si vynucujeme lásku ľudí. A pritom Boh nás miluje bez toho. Ale priveľmi ma miluje, aby ma nechal takého, aký som. Preto sa mu pozri do očí – z tváre do tváre! Evanjelizovať znamená sprostredkovať druhým stretnutie s Kristom, ako si ho stretol Ty (ale v láske, nie teoreticky!) Je nás tu 2000. To stačí na obrátenie celého Slovenska! Choď a hovor ľuďom, čo Ti urobil Boh! Bol som nešťastný a som šťastný! To je problém mladých, že sú nešťastní! Prečo je toľko kresťanov, ktorí sú nešťastní? Hoci plnia všetky svoje povinnosti... Keď to chýba, potom potrebujem nasadiť masku úspešného človeka – ale: „Neprispôsobujte sa touto svetu! Nebojte sa! Ja so premohol svet! ...Láskou!“ Ako na to? Nestaraj sa! Boh sa postará. Ty len uver tomuto slovu!!!
V následných skupinkách sme rozoberali „masky kresťanov“: spiaci (nepraktizujúci), exotickí (fanatici), štatistickí („ročáci“), schizofrenici (v kostole sú iní ako inde), či ŽIVÍ (žijúci podľa Krista).
V sobotu nám hrali a spievali zbor z Katedrály v Banskej Bystrici, husľový Prague Cello Quartet a zbor z Dunajskej Lužnej. Popoludňajší program po spoločnom guláši na Námestí Andreja Hlinku bol v znamení (podľa výberu) predstavovania sa reholí, prehliadke mesta, skautských aktivitách, sv. spovedí, „službe ucha“, adorácii a voľnočasovými aktivitami (turistika v horách s o. b. Rábekom, ktorému nik nestíhal, vodný futbal, tancovačky). Mohli sme si spraviť foto s maketou Svätého Otca Františka v životnej veľkosti. Večer sme si pozreli záznam z Ria a nasledovala bohoslužba slova a adorácia s o. arcibiskupom Cyrilom Vasiľom. A aby nechýbal popri Cyrilovi ani Metod, svedectvo nám povedal istý Metod – futbalový rozhodca, ktorý urobil krok viery, keď sa rozhodol pre užitočnejšiu vec, ako ponuku pískať vyššiu súťaž. Nakoniec ho Boh požehnal aj v tejto veci ešte viacJ.
Nedeľou nás sprevádzal hudobne orchester dona Bosca z Bratislavskej „Miletičky“ a rómska skupina F6, spolu s ich divadlom DIK. Na príklade scénky, kde hrali samí „kresťania“, avšak nepraktizujúci (zbabelec, ignorant), prišiel vďaka ich ľahostajnosti o život mladý človek. Symbolická dvojzmyselná záverečná veta „ľudia zomierajú kvôli nám - už viem, čo mám robiť“ – musela každému kresťanovi zaznieť veľmi veľmi hlboko.
Svedectvo jedného z mladých hostí z Maďarska bolo tiež trefné – skrze jednu prax medzi rómskymi deťmi mu padli predsudky a skrze ich lásku k nemu pocítil aj lásku Boha... Pri akrobatke H. Škovierovej sme si mohli uvedomiť dôležitosť pevného bodu v živote.
Doobedňajšia katechéza o. b. Haľka bola veľmi názorná – totiž – celá sa niesla v symboloch počítačovej klávesnice. O. biskup našiel mnoho prirovnaní života Kristovho učeníka v klávesoch Enter, Escape, Shift, Delete, PrntScr, Ctrl-F, či Ctrl-C a Ctrl-V. Názov jeho prednášky bol Mission possible (Misia možná). Kedy taká je?
Enter = symbolizuje vstup do Božej prítomnosti (=rozumej vnímaniu Boha a spojením sa s Ním tu a teraz) a potvrdenie, že chcem byť online s Bohom, nie včera, zajtra, ale DNES.
Ctrl – C a Ctrl – V: všetko, čo mi Boh ponúka, prijať, skopírovať do svojho srdca.
Escape – keď sa na obrazovke objavia reklamy, typu „toto je príjemnejšie“ a „evanjelium je zastarané“ a chcú zakryť savenutý Boží text, riešením je uteč – escape.
Shift – ak nepíšem meno Boh s veľkými písmenami, misia je nemožná... Musím ho klásť na prvé miesto v živote.
Ctrl – F : pri hľadaní odpovedí hľadať v prvom rade Božiu vôľu – vždy tam vpísať „Ježiš“.
Delete – keď nám vyčítajú, že nežijeme podľa evanjelia a hrešíme – stlačme skrze svätú spoveď Delete! Podajme mu tam komplet srdca, akýsi PrntScr, nielen výber...
Takto, bude naša misia možná. O. biskup vlial do nás nádej – že nechceme prežívať život podľa práve príjemnej chvíle, ale že vieme hľadať vysoko a urobiť definitívnu voľbu svojho života – Ježiša Krista – ktorý jediný nás dokáže naplniť a dať zmysel nášmu životu. Vtedy ani dážď v živote nebude vadiť, ako nevadil ani tým, ktorí ho na sebe hodne zažívali v Riu pri stretnutí so Svätým Otcom.
Zaujímavé bolo aj predstavenie dvoch šermiarov, z ktorých jedného obliekali do výzbroje komentujúc List Efezanom 6 (verše 11-20) o Božej výzbroji: Oblečte si ... pancier spravodlivosti ... a meč Ducha, ktorým je Božie slovo. Počas následného simulovaného boja som si prvý raz uvedomil, že vlastne najaktívnejšia časť celého šermu je meč – ten sv. Pavol v duchovnom boji prirovnáva Božiemu slovu – ako ho teda osobne využívam?? Božie slovo mi hovorí do života i dnes a do terajších situácií života – radí, posmeľuje, napráva, očisťuje úmysly, varuje, uzdravuje, posilňuje proti hriechu, dodáva radosť, pokoj, odvahu, istotu a inšpiráciu, lebo keď úprimne rozmýšľame o Božom slove, hovorí k nám sám Ježiš a stretáme sa nielen s Jeho slovom, ale aj s Ním Samým! Aké ťažké je žiť kresťanovi bez rozjímania nad Božím slovom a ako nadľahčene („okrídlene“) a radostne s ním!!!
Spoločné skupinky sa niesli v duchu odhodlania sa svedčiť pred svetom: „Ale ako budú vzývať toho, v ktorého neuverili? A ako uveria v toho, o kom nepočuli? Aké krásne sú nohy tých, čo hlásajú dobrú zvesť!“ Svet potrebuje svedkov. Ľudí, ktorí nielen vedia o Ježišovi, ale sa s Ním aj stretli. Kresťanstvo je dnes známe a predsa je kríza viery. Možno by „nevierou“ otriasli ozajstní svedkovia Ježiša. Žiť Božie slovo je pre svet šialenstvo, ale príťažlivé, mocné a veľmi potrebné. Keď je tvoja viery v kríze, choď a hľadaj svedkov, ktorí ti dosvedčia, že Boh je živý. A keď ho stretneš ty, choď a hlásaj ho. Máš strach, že ťa ľudia neprijmú, aký si a čo si skutočne myslíš. Pane, chcem byť pre druhých darom. Dotkni sa prosím koreňa mojich strachov, komplexov a uzdrav ma svojou láskou. Amen.
Nasledoval multimediálny ruženec s MáRIOu a s ľuďmi z rôznych častí planéty, vedený o. b. Oroschom. Po obede sme sa vydali – Svetovými dňami mladých neodmysliteľnou – „púťou“, cez ružomberskú Kalváriu, lemovanú „oživenými“ národnými svätcami, či obrazmi súčasných mladých ľudí, čo malo symbolizovať aj dnešnú výzvu k svätosti. Nad KalváRIOu bola záverečná sv. omša s bývalým prefektom Konkregácie pre šírenie viery kardinálom Jozefom Tomkom, ktorý nás poslal ako kedysi Kristus „OHLASOVAŤ VIERU VŠETKÝM NÁRODOM“.
Na ceste k vlaku nás potešila radostná správa, že nasledujúce Svetové dni mládeže určil Svätý Otec František o 3 roky do poľského Krakowa!! Uvidíme sa tam!!J
Michal Fratrič
Foto R13:
http://foto.tkkbs.sk/viewer.php?album=albums%2F2013%2F07%2F28_RKR13&pn=1