Najnižšie je pokora a najvyššie láska, tieto dve sú najdôležitejšie. sv. páter Pio

Prehľad pôsobenia a príhovorov Svätého Otca

Published in

Aktuálne uvádzame prehľad za október 2016 až február 2017. Postupne bude dopĺňaný.

Prehľad pôsobenia Svätého Otca vo februári 2017

Tvíty:
Pôstne obdobie nás mocne vyzýva k obráteniu: volá nás vrátiť sa k Bohu s celým srdcom.
Pôst neznamená len zriecť sa chleba. Znamená to tiež podeliť sa o chlieb s hladným.
Pôst je nový začiatok, cesta vedúca k cieľu, ktorý je istý: k Veľkej noci Pánovho vzkriesenia, víťazstvu Krista nad smrťou.
V srdci kresťana je vždy radosť. Vždy. Radosť, ktorú prijímame ako dar a udržiavame si ju, aby sme sa s ňou delili so všetkými.
Nepodceňujme hodnotu príkladu, lebo má väčšiu silu než tisíce slov, tisíce „lajkov“ alebo „retweetov“, tisíce videí na youtube.
Boh vie lepšie než my, čo potrebujeme; musíme mu dôverovať, lebo jeho cesty sú veľmi odlišné od našich.
Ak je zlo nákazlivé, rovnako je takým aj dobro. Nechajme sa nainfikovať dobrom a infikujme dobrom!
Ako často nás v Biblii Pán žiada, aby sme prijali migrantov a cudzincov, pripomínajúc nám, že aj my sme boli cudzincami!
Srdce mladých neznesie bezprávie a nemôže sa podvoliť kultúre skartovania, ani ustúpiť pred globalizáciou ľahostajnosti.
Je pekné vedieť, že Pán sa ujíma našich slabostí, s trpezlivosťou nás opäť stavia na nohy a dáva nám silu znova začínať.
Nikdy nestanovujme Bohu podmienky! Dôverovať Pánovi znamená vložiť sa do jeho plánov bez toho, aby sme si niečo nárokovali.
„Chcem vás všetkých povzbudiť, aby ste v Márii, Uzdravení chorých, kontemplatívne vnímali záruku Božej nehy voči každej ľudskej bytosti.“
Ten, kto podporuje obchodovanie s ľuďmi, sa bude zodpovedať pred Bohom. Modlime sa za obrátenie sŕdc.
Počúvajme krik toľkých zotročených detí. Nech nikto nezostane ľahostajný k ich bolesti.
Stať sa veriacimi znamená naučiť sa pozerať očami viery.

http://sk.radiovaticana.va/news/sv%C3%A4t%C3%BD-otec/tv%C3%ADty?p=1

Stretnutie s kňazmi Ríma – „O raste viery kňaza“
„Ak viera nerastie, zostáva nezrelá. A sú ľudské životy, i kňazské, ktoré zostali na pol ceste, pretože ich viera nerástla, nešla už ďalej. A my kňazi, ak nemáme vieru zrelú, schopnú vzbudzovať vieru u druhých v zmysle otcovstva, môžeme narobiť zlo, a veľké zlo. Ale ak viera rastie, prináša množstvo ovocia.“
Svätý Otec vo svojej meditácii vychádzal zo slov apoštolov adresovaných Ježišovi: „Daj nám väčšiu vieru!“, ktoré zachytáva sv. Lukáš (Lk 17,5).
Pápež citoval Katechizmus: „Aby sme žili, rástli a vytrvali vo viere až do konca, musíme ju živiť Božím slovom a musíme prosiť Pána, aby nám ju zveľaďoval; viera má byť „činná skrze lásku“ (Gal 5,6), udržiavaná nádejou a zakorenená vo viere Cirkvi“ (KKC 162).
Po týchto slovách Svätý Otec v priebehu pol hodiny prešiel vybranými časťami meditácie. V prvej časti položil dôraz na tri momenty: pamäť, nádej a rozlišovanie. V druhej časti sa už konkrétne zameral na osobu apoštola Petra a jeho rast viery cez skúsenosti úspechov i zlyhaní. Kňazom odporúčal premeditovať si celý text počas Pôstneho obdobia.
Okrem spomínaného 11-stranového pôstneho podnetu podaroval Svätý Otec každému z farárov aj knihu s názvom „Nemajte strach odpúšťať“. Ide o rozhovory s 90-ročným argentínskym kapucínom Luisom Dri, známym spovedníkom, ktorého sám pápež František viackrát citoval pri rozličných príležitostiach.

http://sk.radiovaticana.va/news/2017/03/02/p%C3%A1pe%C5%BE_spovedal_k%C5...

„Ak si znova pozorne prečítate Evangelii gaudium – ktoré je programovým dokumentom – uvidíte, že hovorí stále o „raste“ a o „dozrievaní“, tak vo viere, v láske a v solidárnosti, ako aj v chápaní Božieho slova. Evangelii gaudium má dynamický pohľad. «Súčasťou Pánovho misijného mandátu je výzva šíriť vieru: „naučte ich zachovávať všetko, čo som vám prikázal“ (Mt 28, 20). Z toho jasne vyplýva, že prvé ohlasovanie musí ľudí pohnúť aj do toho, aby sa vydali kráčať po ceste formácie a dozrievania» (EG 160).
Zdôrazňujem: po ceste formácie a dozrievania vo viere. Ak to berieme s plnou vážnosťou, vyplýva z toho, že «by nebolo správne túto výzvu na rast interpretovať výlučne alebo primárne ako formáciu (čisto) doktrinálnu» (EG 161). Rast vo viere prichádza cez stretnutia s Pánom počas života. Tieto stretnutia sa uchovávajú ako poklad v pamäti a sú našou živou vierou, v našich osobných dejinách spásy“.
Ďalej sústredil ich pozornosť na to, aby mali pre svoj rast vo viere pevný bod, a tým je Kristov kríž: „Keď hovorím o pevných bodoch alebo o „pevnom skĺbení“, mám na mysli obraz basketbalistu, ktorý si drží jednu nohu pevne na mieste a robí pohyby, aby si uchránil loptu alebo hľadá priestor, aby ju prihral, prípadne aby sa rozbehol a zaútočil na kôš. Pre nás je tou nohou „zaklincovanou“ do podlahy, okolo ktorej robíme otočky je Kristov kríž. Iného niet. Na múre kaplnky exercičného domu v San Miguel (časť Buenos Aires) je jedna veta: „Kríž stojí, zatiaľ čo svet sa otáča“.
Ďalším momentom, na ktorý dal Svätý Otec dôraz, je pamäť:
„V Evangelii gaudium som chcel klásť dôraz na ten rozmer viery, ktorý nazývam deuteronomickým, v analógii s pamäťou Izraela: «Radosť z hlásania evanjelia stále žiari na pozadí vďačnej pamäti: je to milosť, o ktorú nám treba prosiť. Apoštoli nikdy nezabudli na ten okamih, keď sa Ježiš dotkol ich srdca: „Boli asi štyri hodiny popoludní“ (Jn 1,39) V „oblaku svedkov“ [...] vystupujú do popredia niektoré osoby, ktoré sa nás dotkli osobitným spôsobom a vďaka ktorým vzklíčila aj naša veriaca radosť: „Pamätajte na svojich predstavených, ktorí vám hlásali Božie slovo“ (Hebr 13,7). Niekedy sú to jednoduché a blízke osoby, ktoré nás uviedli do života viery: „Spomínam si na tvoju úprimnú vieru, akú mala už tvoja stará matka Loida a tvoja matka Eunika“ (2 Tim 1, 5). Veriaci je v zásade „pamätlivý“ (EG 13).
Toto je skutočne „revolučná“ vec: ísť ku koreňom. O koľko jasnejšia je spomienka na minulosť, o to jasnejšie sa otvára budúcnosť, pretože možno vidieť cestu, ktorá je skutočne nová a odlíšiť ju od už prejdených ciest, ktoré nikam neviedli. Viera rastie pamätajúc, spájajúc udalosti s históriou reálne prežitou našimi otcami a celým Božím ľudom, celou Cirkvou.“
Ďalší bod venoval pápež František téme nádeje ako opory pre rast vo viere. Zdôraznil, že okrem toho, že nádej smeruje k budúcnosti, má vzťah aj k minulosti a v plnej šírke sa vzťahuje na prítomnosť. Ďalšou veľkou témou v prednáške Svätého Otca, práve v spojení s nádejou, bolo rozlišovanie,ktoré sa vzťahuje na našu prítomnosť, avšak žiada si aj istý odstup smerom vzad a pohľad na obzor.
Rozpoznať to úskočné pokušenie, ktoré nazývam sterilný pesimizmus:
(EG 85) «Jedným z najväčších pokušení potláčajúcich zápal a odvahu je pocit porazenosti, ktorý z nás robí nespokojných, skleslých pesimistov so zamračenou tvárou. Nik nemôže vyraziť do boja, ak už vopred neverí vo víťazstvo. Kto začína bez dôvery, ten už dopredu prehral polovicu bitky a navyše zakopáva svoje talenty. Aj napriek bolestnému vedomiu o vlastných slabostiach treba kráčať vpred bez toho, aby sme sa cítili porazenými, a pamätať na to, čo Pán povedal svätému Pavlovi: „Stačí ti moja milosť, lebo sila sa dokonale prejavuje v slabosti“ (2 Kor 12, 9)
Toto spojenie «nenechajme si ukradnúť ...», mám z pravidiel rozlišovania sv. Ignáca, kde je bežné zobrazovať diabla ako zlodeja. Správa sa ako veliteľ – hovorí sv. Ignác – keď na to, aby zvíťazil a ukradol to po čom túži, zaútočí na naše najslabšie miesto (porov. Sv. Ignác z Loyoly: Duchovné cvičenia,327). A v našom prípade, v súčasnej dobe, myslím si, že sa snaží ukradnúť nám radosť – čo je ako ukradnúť nám prítomnosť – a nádej – vyjdenie, putovanie –, čo sú milosti, ktoré najviac vyprosujem a žiadam vyprosovať pre Cirkev v tejto dobe.“

http://sk.radiovaticana.va/news/2017/03/03/p%C3%A1pe%C5%BE_franti%C5%A1e...

Z nedeľných kázní:

Pokiaľ ide o prikázanie „nezabiješ“, potvrdzuje, že sa porušuje nielen skutočnou vraždou, ale aj takými formami správania, ktoré urážajú dôstojnosť ľudskej osoby, vrátane osočujúcich slov (porov. v. 22). Zaiste, tieto osočujúce slová nemajú tú istú závažnosť a vinu ako vražda, ale kladú sa na tú istú čiaru, pretože sú toho predpokladmi a dávajú najavo tú istú zloprajnosť. Ježiš nás pozýva, aby sme neurčovali poradovník urážok, ale aby sme ich všetky považovali za zhubné, nakoľko sú motivované úmyslom urobiť zle blížnemu. A Ježiš dáva príklad. Urážka: nuž, sme navyknutí nadávať, je to ako povedať „dobrý deň“. A toto je v tej istej línii ako vražda. Kto nadáva bratovi, vo svojom srdci brata zabíja. Prosím, nenadávajme! Nič tým nezískame...Tak ako sa prichádza k vražde cez osočovania, urážky a nadávky, tak sa prichádza k cudzoložstvu cez chamtivé úmysly voči nejakej žene, ktorá nie je vlastnou manželkou. Cudzoložstvo, tak ako krádež, korupcia a všetky ostatné hriechy, sa najprv rodí v našom vnútri a keď sa už v našom srdci udialo zlé rozhodnutie, potom sa uskutočňuje v konkrétnych prejavoch správania. A Ježiš hovorí: ten, kto na ženu, ktorá nie je jeho vlastná hľadí žiadostivo, je cudzoložníkom vo svojom srdci, vykročil na cestu cudzoložstva. Popremýšľajme trochu nad tým: nad zlými myšlienkami v tomto smere.

http://sk.radiovaticana.va/news/2017/02/12/nede%C4%BEn%C3%A1_katech%C3%A...

Ostrým odsúdením verbovania detských vojakov a výzvou na zastavenie násilia dnes reagoval pápež František na správy o brutálnych etnických zrážkach na území Konžskej demokratickej republiky, ako aj na atentáty v Pakistane a Iraku.
Svätý Otec v katechéze zameral na Ježišov evanjeliový zákon lásky voči nepriateľom. Pripomenul, že je potrebné jasne rozlišovať medzi spravodlivosťou a pomstou. „Pomsta nie je nikdy spravodlivá“, zdôraznil pápež. Kresťanská láska, „ktorá sa prejavuje osobitným spôsobom v milosrdenstve“, predstavuje podľa jeho slov „vyššie uskutočnenie spravodlivosti“.

http://sk.radiovaticana.va/news/2017/02/19/anjel_p%C3%A1na_s_p%C3%A1pe%C...

Na náš život dorážajú mnohé starosti, ktoré predstavujú riziko, že nás oberú o pokoj a vyrovnanosť; ale tento strach je často neužitočný, pretože nedokáže zmeniť sled udalostí. Ježiš nás naliehavo nabáda nebyť ustarostenými o zajtrajšok (porov. v. 25.28.31), pamätajúc na to, že nad všetkým je milujúci Otec, ktorý nikdy nezabúda na svoje deti: spoľahnutie sa na neho nevyrieši problémy zázračným spôsobom, ale umožní nám postaviť sa k nim v správnom duchu, odvážne: Mám odvahu, pretože sa spolieham na môjho Otca, ktorý sa stará o všetko a ktorý ma tak veľmi miluje. «Nemôžete slúžiť aj Bohu aj mamone» (v. 24). Alebo Pán, alebo okúzľujúce, no klamlivé modly. Táto voľba, ktorá sa od nás vyžaduje, sa potom prejaví vo všetkých našich skutkoch, plánoch a snahách. Je to voľba, ktorú treba urobiť s jednoznačnosťou a neustále ju obnovovať, pretože pokušenia zredukovať všetko na peniaze, pôžitok a moc sú dotieravé. Jestvuje toľko pokušení v tomto smere.

http://sk.radiovaticana.va/news/2017/02/26/anjel_p%C3%A1na_s_p%C3%A1pe%C...

Pokúšanie na púšti:
Preto treba nadobudnúť dôverný vzťah k Biblii: často ju čítať, meditovať ju, vstrebávať (asimilovať) ju. Biblia obsahuje Božie slovo, ktoré je vždy aktuálne a účinné.
Ktosi povedal: čo by sa stalo, keby sme brali Bibliu tak ako berieme náš mobilný telefón? Keby sme ju nosili stále s nami, alebo aspoň malé vreckové Evanjelium, čo by sa stalo? Keby sme sa po ňu vrátili, keď si ju zabudneme: keď si zabudneš mobil, hneď sa vraciaš ho hľadať! Keby sme ju otvárali viackrát počas dňa, keby sme si čítali Božie odkazy obsiahnuté v Biblii tak ako si čítame odkazy v telefóne, čo by sa stalo?
Skutočne, keby sme mali Božie slovo vždy v srdci, žiadne pokušenie by nás nemohlo vzdialiť od Boha a žiadna prekážka by nás nemohla zviesť z dobrej cesty.
Boli by sme viac schopní žiť životom vzkriesených podľa Ducha, prijímať a milovať našich bratov, osobitne tých slabších a odkázaných, a aj našich nepriateľov.

http://sk.radiovaticana.va/news/2017/03/05/anjel_p%C3%A1na_s_p%C3%A1pe%C...

Z katechéz:

To je teda dôvod, prečo je kresťanská nádej pevná, to je dôvod, prečo nesklame. Nikdy nesklame. Nádej nesklame. Nezakladá sa na tom, čo môžeme urobiť alebo čím môžeme byť, a ani nie na tom, v čo môžeme veriť. Jej základom, čiže základom kresťanskej nádeje, je to najvernejšie a najistejšie, čo len môže byť, totiž láska, ktorú sám Boh prechováva voči každému z nás.

http://sk.radiovaticana.va/news/2017/02/15/katech%C3%A9za_p%C3%A1pe%C5%B...

Na popolcovú stredu (tiež o nádeji)
Každý krok, každá námaha, každá skúška, každý pád a každé nové začatie, všetko má zmysel jedine v rámci plánu spásy Boha, ktorý chce pre svoj ľud život a nie smrť, radosť a nie bolesť.
Avšak toto neznamená, že on všetko urobil a my tak nemusíme urobiť nič, že on prešiel krížom, a my „pôjdeme do raja na koči“. Nie je to tak. Naša spása je istotne jeho darom, avšak keďže je príbehom lásky, žiada si naše „áno“ a našu účasť na jeho láske, ako nám ukazuje naša Matka Mária a po nej všetci svätí.
On je pre nás pokúšaný a pre nás zvíťazil nad Pokušiteľom, ale aj my musíme spolu s ním čeliť pokušeniam a prekonávať ich. On nám dáva živú vodu svojho Ducha, našou úlohou je načrieť do jej žriedla a piť, vo sviatostiach, v modlitbe, v adorácii.
Pôstne obdobie je sviatostným znakom našej cesty z otroctva ku slobode, ktorú je vždy treba obnovovať. Je to istotne náročná cesta, ako je aj správne, lebo láska je náročná, avšak je to cesta plná nádeje. Ba povedal by som ešte viac: pôstny exodus je cestou, na ktorej sa samotná nádej formuje. Námaha prejsť púšťou – všetky tie skúšky, pokušenia, ilúzie, fatamorgány... –, toto všetko slúži pre sformovanie mocnej, pevnej nádeje, podľa vzoru nádeje Panny Márie, ktorá uprostred temnôt utrpenia a smrti svojho Syna aj naďalej verila a dúfala v jeho zmŕtvychvstanie, vo víťazstvo Božej lásky.

http://sk.radiovaticana.va/news/2017/03/01/katech%C3%A9ze_p%C3%A1pe%C5%B...

Iné príhovory:

„Antisemitský postoj je vo všetkom v protiklade s kresťanskými princípmi a s každou víziou, ktorá je hodná človeka.“
„V tomto ohľade vám ďakujem za vašu prácu, a za to, že ako protiklad k hanobeniu, usilujete sa vychovávať, šíriť rešpekt voči všetkým a chrániť tých najslabších. Strážiť posvätný poklad každého ľudského života, od počiatku až po koniec, ochraňujúc tak jeho dôstojnosť, je najlepšou cestou na zamedzenie akejkoľvek formy násilia. Tvárou tvár príliš veľkému násiliu, ktoré bujnie vo svete, sme povolaní k ešte väčšiemu nenásiliu, ktoré neznamená pasivitu, ale aktívne presadzovanie dobra“.

http://sk.radiovaticana.va/news/2017/02/09/p%C3%A1pe%C5%BE_%C4%8Dlenom_l...

Popolcová streda:
Veľký pôst je cestou: vedie nás k víťazstvu milosrdenstva nad všetkým, čo nás chce zdrviť alebo nás zredukovať na niečo, čo nezodpovedá dôstojnosti Božích detí. Veľký pôst je cestou z otroctva ku slobode, od utrpenia k radosti, zo smrti do života.
Znak popola, s ktorým sa vydávame na cestu, nám pripomína náš prvotný stav: boli sme vzatí zo zeme, boli sme stvorení z prachu. Áno, ale z prachu, ktorý bol v milujúcich rukách Boha, ktorý vdýchol svojho ducha života na každého z nás a chce to naďalej robiť; chce pokračovať v darovaní toho dychu života ktorý nás zachraňuje od iných druhov dychu: od škrtivého pridusenia vyvolaného naším egoizmom, od pridusenia vyprovokovaného žalostnými ambíciami a mlčiacou ľahostajnosťou; od pridusenia, ktoré udúša ducha, zužuje obzor a znecitlivuje tlkot srdca. Boží dych života nás zachraňuje od tohto pridusenia, ktoré zhasína našu vieru, ochladzuje našu lásku a ničí našu nádej. Prežívať Veľký pôst znamená úpenlivo túžiť po tomto dychu života, ktorý nám náš Otec neprestáva ponúkať v bahne našich dejín.
Veľký pôst je čas povedať nie. Nie pridúšaniu ducha pre znečistenie spôsobené ľahostajnosťou, nedbanlivosťou myslenia, že život iného sa ma netýka; Veľký pôst chce povedať nie intoxikujúcemu znečisteniu prázdnymi a nezmyselnými slovami, drsnou a rýchlou kritikou, zjednodušujúcimi analýzami, ktoré nedokážu pojať komplexnosť ľudských problémov, zvlášť tých, ktorými sa najviac trpí.
Pôst je časom pamäti, je časom na premýšľanie a kladenie si otázok: čo by bolo z nás, keby nám Boh zavrel dvere?

http://sk.radiovaticana.va/news/2017/03/01/hom%C3%ADlia_p%C3%A1pe%C5%BEa...

O migrácii:
Migračné pohyby charakterizujúce začiatok tretieho tisícročia sú výzvou konať, čo znamená „prijať, chrániť, rozvíjať a integrovať“.
Ako zdôraznil, aplikovať tieto štyri slovesá „v prvej osobe singuláru i v prvej osobe plurálu“ dnes predstavuje „povinnosť voči bratom a sestrám, ktorí sú z rozličných dôvodov prinútení zanechať zem svojho pôvodu“. Podotkol, že tu ide o „povinnosť spravodlivosti, civilizovanosti a solidarity.“
„Prijať. Zvádza nás, aby sme blížneho ponechali mimo nášho osobného životného horizontu a vnímali ho skôr ako konkurenta, alebo ako poddaného, aby sme ho mohli ovládať. Veľké hromadné sústreďovanie žiadateľov o azyl a utečencov neprinieslo pozitívne výsledky, vytvárajúc skôr nové situácie zraniteľnosti a utrpenia. Zdá sa, že programy rozptýleného prijatia, ktoré už prebiehajú na rôznych miestach, naopak uľahčujú osobné stretnutie, umožňujú lepšiu kvalitu služieb a ponúkajú väčšie záruky úspechu.
Chrániť týchto bratov a sestry je morálnym imperatívom, ktorý sa má premietnuť do zavedenia medzinárodných a národných právnych nástrojov, jasných a priliehavých; do robenia spravodlivých a prezieravých politických rozhodnutí; do uprednostňovania konštruktívnych procesov, ktoré sú azda pomalšie, pred chvíľkovými riešeniami; do realizovania dobre načasovaných humanizačných programov v boji proti „obchodníkom s ľudským telom“, ktorí ťažia z nešťastia druhých; do koordinovania úsilia všetkých aktérov, medzi ktorými – a toho si môžete byť istí – bude vždy Cirkev.
Rozvíjať. Chrániť nestačí, je potrebné podporovať integrálny ľudský rozvoj.
Ľudský rozvoj migrantov a ich rodín sa začína v komunitách ich pôvodu, tam, kde musí byť zaručené spolu s právom môcť emigrovať aj právo nemusieť emigrovať, to znamená právo mať vo vlasti podmienky, ktoré umožnia dôstojnú životnú realizáciu.
Integrovať. Integrácia, ktorá nie je asimilovaním ani pridružením je obojsmerný proces, ktorý sa v zásade zakladá na vzájomnom uznaní kultúrneho bohatstva druhého: nie je to prevalcovanie jednej kultúry inou a ani nie ich vzájomná izolácia s rizikom neslávneho vytvárania get (getizácie).
Pokiaľ ide o toho, kto prichádza, žiada sa, aby sa neuzatváral pred kultúrou a tradíciami hostiteľskej krajiny, rešpektoval predovšetkým jej zákony.
Nemožno zanedbať rodinný rozmer procesu integrácie: takej politiky, ktorá umožňuje a uprednostňuje sceľovanie rodín.
Pre kresťanské spoločenstvo je pokojná integrácia osôb rozličných kultúr navyše určitým spôsobom odzrkadlením jej katolicity.
Ako povedal pápež Benedikt, proces dekolonizácie bol spomalený «jednak z dôvodu nových foriem kolonializmu a závislosti od starých i nových hegemónnych krajín, ako aj pre závažné vnútorné nezodpovednosti samotných krajín, ktoré dosiahli nezávislosť»
V tejto súvislosti zdôraznil „nevyhnutnú potrebu zmeny postoja k migrantom a utečencom zo strany všetkých; prechod od obranného postoja a strachu, nezáujmu a marginalizácie – ktoré koniec koncov zodpovedajú «kultúre skartovania» – k postoju, ktorý bude mať za svoj základ «kultúru stretnutia», ktorá jediná je schopná vytvoriť spravodlivejší a bratskejší svet, lepší svet“.
Svätý Otec pripomenul, že medzi migrantmi je osobitne zraniteľná skupina, ktorou sú deti a mladiství.

http://sk.radiovaticana.va/news/2017/02/21/p%C3%A1pe%C5%BE_franti%C5%A1e...

Ranné homílie:

Kto chce byť prvý, nech je posledný:
Nech nám Pán dá milosť „svätej hanby“, aby sme tak odolali pokušeniu ctižiadosti, ktoré postihuje všetkých, aj kresťanov.
Pomyslime len na boje vo farnostiach: ,Ja chcem byť predsedom tohto spolku, vyšvihnúť sa trochu’, ,Kto je tu väčší? Kto je najväčší v tejto farnosti? Ja som dôležitejší ako ten a ten, lebo on porobil to a to...’ A je to tu, reťaz hriechov“.
„Niekedy to hovoríme zahanbujúco my kňazi medzi sebou: ,Ja by som chcel tamtú farnosť...’ - ,Ale veď Pán je tu...’ - ,Ale ja by som chcel tamtú...’ To isté: nie Pánova cesta, ale tá cesta márnosti, svetskosti. Aj medzi nami biskupmi sa to deje rovnako: svetskosť dolieha ako pokušenie. Toľkokrát [počujeme]: ,Ja som v tejto diecéze, ale sledujem tamtú, čo je dôležitejšia a rozhýbem sa tým smerom... a tak využijem tento vplyv, potom tamten, potlačím, potisnem vec, aby som sa tam dostal...’ - ,Ale veď Pán je tu!’“.
Keď vidím svojho Pána na kríži, ja ho chcem využiť na to, aby som sa vyšvihol?’ Nech nám dá milosť jednoduchosti dieťaťa: pochopiť, že je tu jedine cesta služby... A azda, predstavujem si poslednú otázku: ,Pane, slúžil som ti celý život. Bol som celý život posledný. A teraz čo?’ - Čo nám hovorí Pán? ,Povedz o sebe samom: ,Som neužitočný sluha’“.

http://sk.radiovaticana.va/news/2017/02/21/rann%C3%A1_hom%C3%ADlia_p%C3%...

O sv. Cyrilovi a Metodovi:
Odvaha, modlitba a pokora: toto sú črty, ktoré charakterizujú veľkých heraldov, poslov, ktorí pomáhali rásť Cirkvi vo svet.
Božie slovo musí byť ohlasované s touto úprimnou priamosťou, s touto silou ... s odvahou. Osoba, ktorá nemá odvahu – duchovnú odvahu, odvahu v srdci, ktorá nie je zaľúbená do Krista, a z tejto lásky pramení odvaha! – (taká osoba) síce povie niečo zaujímavé, niečo morálne, niečo čo dobre padne, filantropické dobro, ale nie je to Božie slovo. A také slovo nie je schopné formovať Boží ľud. Len Božie slovo ohlasované s touto úprimnou priamosťou, s touto odvahou, je schopné formovať Boží ľud.“
Preto proste Pána žatvy. Božie Slovo sa má ohlasovať len spolu s modlitbou. Vždy. Bez modlitby by si mohol urobiť peknú prednášku, naozaj peknú! Ale nie je to Božie slovo. Len z modliaceho sa srdca môže vyjsť Božie slovo.
„ako baránkov medzi vlkov“: Skutočný kazateľ je ten, ktorý vie, že je slabý, ktorí vie, že sa nemôže ochrániť sám. Sv. Ján Zlatoústy hovorí: ‚Ak ty nejdeš ako baránok, ale ideš ako vlk medzi vlkov, Pán ťa neochráni: ochráň sa sám‘. Ak sa kazateľ považuje za veľmi inteligentného alebo ak sa ten, kto má zodpovednosť za ohlasovanie Božieho slova chce robiť chytrým: ‚Nuž čože, s týmito ľuďmi si ja poradím!‘, takto to s ním dopadne zle. Alebo sa bude zjednávať, popúšťať z Božieho slova pre mocných a pyšných.“

http://sk.radiovaticana.va/news/2017/02/14/hom%C3%ADlia_p%C3%A1pe%C5%BEa...

Pravý pôst znamená pomáhať blížnemu, falošný mieša nábožnosť s nečestnými obchodmi a hľadaním svetskej slávy.
,Veď ja som štedrý, dal som Cirkvi pekný milodar’ - ,Povedz mi však, platíš spravodlivo tvojim pomocniciam v domácnosti? Tvojim zamestnancom platíš na čierno? Alebo tak, ako si to žiada zákon, aby mohli dať jesť svojim deťom?’.
Čo cíti človek po večeri, za ktorú zaplatil napríklad dvesto eur, a cestou domov vidí hladného, nepozrie sa však naňho a kráča ďalej. Pomohlo by nám pouvažovať nad tým.“

http://sk.radiovaticana.va/news/2017/03/03/rann%C3%A1_hom%C3%ADlia_p%C3%...

„Božia realita je Kristus vtelený pre nás. Pre našu spásu. Ak sa vzďaľujeme od tejto reality a vzďaľujeme sa Kristovmu krížu a pravde o Pánových ranách, vzďaľujeme sa aj láske, Božej dobročinnej láske, vzďaľujeme sa spáse a vydávame sa cestou ideologickej predstavy o Bohu, ktorá je mu vzdialená. To nie je Boh, ktorý prichádza k nám, ktorý sa stal naším blížnym, aby nás spasil, a zomrel pre nás. Toto je realitou Boha.“
„Agnostik s dobrou vôľou sa pýta veriaceho: «Mojím problémom je, ako môže byť Kristus Bohom. To nechápem.» Veriaci odpovedá: «Pre mňa toto nie je problém. Problémom by bolo, keby sa Boh nestal Kristom.» Toto je realita Boha: Boh sa stal Kristom, Boh sa stal telom, a to je základ skutkov milosrdenstva. Rany našich bratov sú ranami Krista, Božími ranami, pretože Boh sa stal Kristom. To je tá druhá skutočnosť, bez ktorej nemôžeme prežívať pôst. Musíme sa obrátiť, a to nie k abstraktnému Bohu, ale ku konkrétnemu Bohu, ktorý sa stal Kristom.“
Je to neustále strácanie života, strácanie toho, čo chcem ja, strácanie pohodlia, znamená to byť stále na Ježišovej ceste, ktorá bola službou bratom, adoráciou Boha. To je tá správna cesta.

http://sk.radiovaticana.va/news/2017/03/03/rann%C3%A1_hom%C3%ADlia_sv%C3...

Prehľad pôsobenia Svätého Otca v januári 2017

„Apoštolát modlitby“ na február: „Žijeme v mestách, ktoré budujú mrakodrapy, nákupné centrá, obchodujú s nehnuteľnosťami, ale zanedbávajú svoje okrajové časti, periférie. Ako dôsledok tejto situácie, môžeme veľké množstvo ľudí vidieť vylúčených a na okraji [spoločnosti]: bez práce, bez možností, bez východiska. Neopusť ich. Pros spolu so mnou za tých, ktorí sú sužovaní, zvlášť chudobní, utečenci a ľudia na okraji, aby našli prijatie a podporu v našich komunitách.“

http://sk.radiovaticana.va/news/2017/02/02/%C3%BAmyslom_modlitby_p%C3%A1...

Tvíty:
Nezabudnime sa modliť za seba navzájom. Modlitba je naša najväčšia sila.
Nádej dáva klíčiť novému životu, ako keď rastlina pučí zo semena padnutého do zeme.
Rád opakujem, že jednota kresťanov sa tvorí kráčajúc spoločne, cez stretnutia, modlitbu a ohlasovanie evanjelia.
«Neboj sa, veď som s tebou ja» (Iz 43,5). Komunikujme nádej a dôveru v našom čase!#gmcs2017
Pokoj je «aktívna cnosť», ktorá si vyžaduje úsilie a spoluprácu každého jednotlivca a spoločenstva ako celku.
Nikdy nebude existovať skutočný mier, dokiaľ sa bude pošliapavať osobná identita čo i len jedného človeka.
Deti nútené k úteku, najmä ak sú opustené, sú tými najbezbrannejšími a najzraniteľnejšími. Modlime sa za nich a pomôžme im.
Maloletí migranti, hlavne tí opustení, sú zvlášť bez ochrany. Podajme im všetci pomocnú ruku.
Každý môže prispieť ku kultúre milosrdenstva, v ktorej nikto nepozerá na druhého s ľahostajnosťou.
Kiež medzi našimi krajinami a ich národmi vzrastajú príležitosti pre spoluprácu a budovanie autentického pokoja.
Nemôže nastať skutočný pokoj, ak sa každý dovoláva vždy a len svojich práv, bez toho aby dbal o dobro iných.

http://sk.radiovaticana.va/news/sv%C3%A4t%C3%BD-otec/tv%C3%ADty?p=1

Príhovor zasväteným osobám
Členovia vatikánskeho dikastéria sa v týchto dňoch zišli vo Večnom meste, aby uvažovali nad faktormi, ktoré ovplyvňujú vernosť a zanechanie povolania. Ako Svätý Otec na úvod svojho príhovoru uviedol, „vernosť je podrobená skúške“ a treba si položiť otázku, čo sa stalo:
„Ako ste správne podčiarkli, je mnoho faktorov, ktoré podmieňujú vernosť...
„Prvým faktorom, ktorý nenapomáha uchovávať vernosť je sociálny a kultúrny kontext, v ktorom sa pohybujeme. Žijeme ponorení v takzvanej kultúre fragmentu, provizória, ktorá môže viesť k tomu, že žijeme «à la carte» (z francúzštiny podľa jedálneho lístku, pozn. red.), a že sme otrokmi módy. Táto kultúra vyvoláva potrebu mať vždy otvorené ,bočné dvierka’ pre ďalšie možnosti, podporuje konzumizmus a zabúda na krásu jednoduchého a prostého života, častokrát vyvolávajúc veľké existenčné prázdno“.
K sociálno-kultúrnemu kontextu sa pridávajú ďalšie faktory, ktoré majú vplyv na svet mladých, „svet komplexný, ktorý je bohatý a zároveň plný výziev“.
Tretí podmieňujúci faktor prichádza z vnútra samotného zasväteného života, kde popri toľkej svätosti nechýbajú situácie, ktoré protirečia svedectvu, ktoré robia vernosť náročnejšou. Týmito situáciami okrem iných sú: rutina, únava, ťarcha riadenia štruktúr, vnútorné rozdelenia, baženie po moci – karieristi, svetský spôsob riadenia inštitútov, služba autorít, ktorá sa niekedy stáva autoritárstvom alebo niekedy ,liberalizmom’. Ak si chce zasvätený život udržať svoju prorockú misiu a svoj pôvab, (...) musí ukázať krásu nasledovania Krista a vyžarovať nádej a radosť“.
Klásť dôraz najmä na „bratský život v komunite“. Ten je možné živiť najmä „spoločnou modlitbou, čítaním Božieho slova, aktívnou účasťou na sviatostiach eucharistie a zmierenia, bratským dialógom a úprimnou komunikáciou medzi členmi, bratským napomenutím, milosrdenstvom voči bratovi alebo sestre, keď zhreší, rozdelením si zodpovednosti“.
Ďalším dôležitým aspektom je duchovné sprevádzanie. Charizma duchovného sprevádzania, či duchovného vedenia, je laická charizma. Aj kňazi ju majú, avšak [je] laická. Koľkokrát som sa stretol s rehoľnými sestrami, ktoré mi hovorili: ,Otče, nepoznáte nejakého kňaza, ktorý by ma mohol [duchovne] viesť?’. ,A v tvojej komunite nie je žiadna múdra sestra, Božia žena?’. ,Áno, je tam tá starenka, ktorá ... ale keď... ’. ,Choď za ňou!’ Starajte sa o členov svojej kongregácie... Je ťažké zachovať vernosť, keď kráčame sami alebo keď kráčame sprevádzaní bratmi a sestrami, ktorí nie sú schopní pozorne a trpezlivo načúvať, alebo ktorí nemajú adekvátnu skúsenosť zasväteného života.

Ako ďalej Svätý Otec František vysvetlil, práve kvôli nedostatku zdatných duchovných vodcov, sa povolania strácajú. Zároveň prítomných varoval pred akýmkoľvek spôsobom sprevádzania, ktorý by vytváral závislosť. Naopak, malo by nás viesť k „objavovaniu Božej vôle“, pričom „v rozlišovaní nejde len o voľbu medzi dobrom a zlom, ale medzi dobrom a tým lepším, medzi tým, čo je dobré a tým, čo vedie k identifikácii sa s Kristom“.

http://sk.radiovaticana.va/news/2017/01/28/p%C3%A1pe%C5%BE_franti%C5%A1e...

Počas vešpier nazáver ekumenického týždňa
Sv. Pavol zdôrazňuje, že zmierenie v Kristovi sa nemôže udiať bez obety. Ježiš daroval svoj život zomierajúc za všetkých. Podobne vyslanci zmierenia sú povolaní, vo svojom mene dať život, nežiť viac pre seba samých, ale pre Toho, ktorý zomrel a vstal z mŕtvych pre nich (porov. 2 Kor 5,14-15).

Cirkev, každé kresťanské vierovyznanie, je pozvané nezakladať si na svojich programoch, na svojich kalkuláciách a svojich výhodách, nevkladať dôveru do príležitostí a módnosti okamihu, ale usilovať sa nájsť cestu hľadiac vždy na Pánov kríž: tam je náš životný program. Je to tiež pozvanie vyjsť z každej izolovanosti, prekonať pokušenie odvolávať sa na seba, čo zabraňuje pochopiť to, čo Duch Svätý koná mimo nášho priestoru. Pravé zmierenie medzi kresťanmi sa môže uskutočniť vtedy, keď budeme schopní rozpoznať dary jedni druhých a s pokorou a poddajnosťou budeme schopní učiť sa jedni od druhých - učiť sa jedni od druhých - bez očakávania, že tí druhí sa budú učiť najskôr od nás.

Dovoľme tomu, ktorý robí všetky veci nové (porov. Zjv 21,5), aby nás nasmeroval na novú budúcnosť, otvorenú nádeji, ktorá nesklame, budúcnosť, v ktorej bude možné prekonať rozdelenia a veriaci, obnovení v láske, budú úplne a viditeľne zjednotení.

http://sk.radiovaticana.va/news/2017/01/25/hom%C3%ADlia_p%C3%A1pe%C5%BEa...

Rozhovor Svätého Otca pre španielsky denník El Pais

To, z čoho má pápež František najviac strach je práve odlúčenie sa od ľudí a klerikalizmus, ktorý je „najhorším zlom, ktoré dnes môže Cirkev zažiť“.„Cirkev, ktorá nie je blízka, nie je Cirkev... Blízkosť znamená dotýkať sa, dotýkať sa v blížnom Kristovho tela,“ vysvetlil Svätý Otec.

Rímsky biskup tiež v interview kritizoval, ako sa „s ľahkosťou hovorí o korupcii v Rímskej kúrii,“ a pritom sa zabúda na to, že sa v nej nachádzajú aj mnohí svätci, „ktorí prežili celý život slúžiac ľuďom v anonymite“.

„Prežívame Tretiu svetovú vojnu po kúskoch,“ vysvetlil Svätý Otec, ktorého trápia ekonomické nerovnosti: „Existuje malá skupina ľudí, ktorá drží v rukách 80% bohatstva“. To znamená, že „v centre ekonomického systému je boh peňazí a nie muž a žena“.

Názor na Donalda Trumpa. „Uvidíme, čo sa stane. Nerád predbieham udalostiam, či súdim ľudí vopred (...) Uvidíme, čo urobí a [potom to] ohodnotíme. Vždy vecne. Kresťanstvo je buď konkrétne alebo nie je kresťanstvo,“ odpovedal Petrov nástupca.

Svätý Otec sa opäť zamyslel nad drámou utečencov: Sú to muži, ženy a deti, ktorí utekajú pred hladom a vojnou. Predovšetkým ich treba zachrániť, potom „ich prijať a integrovať,“ objasnil pápež.

Ďalšou témou rozhovoru bolo násilie proti ženám. Svätý Otec si zaspomínal, ako v Taliansku navštívil viacero zariadení, ktoré poskytujú pomoc ženám využívaným na prostitúciu. „Jedna z nich mi povedala, že ju v kufri auta priviezli zo Slovenska... A povedali jej, že ak dnes neprinesie toľko a toľko, zaplatí za to,“ smutne konštatoval pápež.

Pápež František tiež prezradil, že na televíziu nepozerá viac než 25 rokov.„Jednoducho preto, lebo som v jednom okamihu pocítil, že to odo mňa žiada Boh. Tento sľub som urobil 16. júla 1990 a nechýba mi to,“ odpovedal Svätý Otec.

http://sk.radiovaticana.va/news/2017/01/23/rozhovor_p%C3%A1pe%C5%BEa_fra...

Príhovor Talianskemu Národnému úradu pre boj s mafiou a terorizmom

Mafia, ktorej sa treba postaviť a proti ktorej treba bojovať, je „vyjadrením kultúry smrti“. A tá „sa radikálne stavia proti viere a evanjeliu, ktoré sú vždy za život“.
Nenechajte si vziať odvahu, pokračujte v boji proti korupcii a násiliu, povzbudil prítomných Svätý Otec.
„Spoločnosť potrebuje byť vyliečená z korupcie, z vydierania, z nezákonného obchodovania s drogami a so zbraňami, z obchodovania s ľuďmi, medzi ktorými je mnoho zotročených detí.“
Povzbudil ich k tomu, povzbudil k tomu, aby sa snažili vynaložiť úsilie aj na výchovu a správne formovanie budúcich generácií:
„Rôzne výchovné zložky, medzi ktorými sú rodiny, školy, kresťanské komunity, športové a kultúrne združenia, sú povolané uprednostňovať vedomie morálky a zákonnosti orientované na čestné, pokojné a solidárne modely života, ktoré krok za krokom zvíťazia nad zlom a pripravia cestu dobru“.

http://sk.radiovaticana.va/news/2017/01/23/p%C3%A1pe%C5%BE_franti%C5%A1e...

Veľvyslancom pri Svätej Stolici:
„Zatiaľ čo pre mnohých sa dnes pokoj zdá byť určitým spôsobom garantovaným dobrom, takmer ako dosiahnuté právo, ktorému sa už viac nevenuje pozornosť, pre mnohých je stále len ďalekou fatamorgánou.“
„Sme často premožení obrazmi smrti, bolesťou nevinných, ktorí prosia o pomoc a útechu“, „drámou utečencov, ktorí utekajú pred vojnou alebo migrantov, ktorí tragicky hynú“.
„Vyzývam preto všetky náboženské autority, aby sa zjednotili v silnom zdôraznení toho, že nikdy nemožno zabiť v Božom mene. Fundamentalistický terorizmus je ovocím vážnej duchovnej biedy, ktorá je neraz spojená aj so značnou sociálnou chudobou. Je možné úplne ho poraziť jedine vďaka spoločnému prínosu náboženských lídrov, ako aj tých politických“.

„Celá Európa prechádza rozhodným momentom svojej histórie, v ktorom je povolaná znovu objaviť vlastnú identitu. Čo si vyžaduje znovu objaviť vlastné korene, aby mohla formovať vlastnú budúcnosť... Proces európskeho zjednotenia, ktorý sa začal po druhom svetovom konflikte, bol a naďalej je jedinečnou príležitosťou pre stabilitu, pokoj a solidaritu medzi národmi“.

http://sk.radiovaticana.va/news/2017/01/09/p%C3%A1pe%C5%BE_franti%C5%A1e...

Generálne audiencie

Judita nám ukazuje cestu dôvery, modlitby a poslušnosti

„Preto trpezlivo čakajme jeho záchranu a vzývajme ho, aby nám pomohol; on vyslyší náš hlas, ak je to jeho blahovôľa» (8,13.14-15.17). Je to jazyk nádeje. Klopeme na dvere Božieho srdca, on je Otcom, on nás môže zachrániť. Táto žena, vdova, tiež riskuje, že sa pred druhými zosmiešni! Je však odvážna! Ide vpred! Toto je môj vlastný názor: ženy sú odvážnejšie než muži.

Takto [táto] žena plná viery a odvahy prinavráti silu svojmu ľudu nachádzajúcemu sa v smrteľnom nebezpečenstve a vedie ho po cestách nádeje, naznačujúc ich aj nám. A my, ak sa tak trochu rozpamätáme, koľkokrát sme počuli múdre, odvážne slová od pokorných ľudí, od pokorných žien, o ktorých si človek pomyslí – bez toho, aby nimi pohŕdal – že sú neznalé ... Sú to však slová Božej múdrosti! Slová starých mám... Koľkokrát vedia staré mamy povedať správne slovo, slovo nádeje, lebo majú životnú skúsenosť, veľa si vytrpeli, zverili sa Bohu a Pán im dáva tento dar dať nám radu nádeje.

http://sk.radiovaticana.va/news/2017/01/25/gener%C3%A1lna_audiencia_judi...

Pravá nádej kresťana a falošné idoly

Práve preto nás Sväté písmo varuje pred falošnými nádejami, tými, ktoré nám núka svet, odhaľujúc ich zbytočnosť a ukazujúc ich nezmyselnosť.

Zverujem sa Bohu, no situácia je dosť neutešená a ja potrebujem nejakú konkrétnejšiu istotu. A tam je to nebezpečenstvo!
A tak sme pokúšaní hľadať útechy, dokonca aj chvíľkové, ktoré zdanlivo napĺňajú prázdnotu samoty a zmierňujú námahu veriť. A myslíme, že ich môžeme nájsť v tej istote, ktorú môžu dať napríklad peniaze či spojenectvo s mocnými ľuďmi, alebo v istotách svetskosti či vo falošných ideológiách.
Takto hovorí žalm: «Dom Izraelov dúfa v Pána [...], dom Áronov dúfa v Pána [...], všetci bohabojní dúfajú v Pána [...]. Pán na nás pamätá a žehná nás» (v. 9.10.11.12). Pán na nás vždy pamätá, hoci aj v nepekných chvíľach, no on na nás pamätá. A toto je naša nádej. A táto nádej nesklame. Nikdy, nikdy. Idoly sklamú vždy: sú to výmysly, nie sú skutočnosťou.

http://sk.radiovaticana.va/news/2017/01/11/gener%C3%A1lna_audiencia_prav...

Katechéza o blahoslavenstvách

«Blahoslavení chudobní v duchu, lebo ich je nebeské kráľovstvo» (v.4). Chudobný v duchu je ten, ktorý pociťuje a má postoj tých chudobných, ktorí sa vo svojom stave nebúria, ale vedia byť pokorní, poddajní, otvorení pre Božiu milosť. Šťastie chudobných – chudobných v duchu – má dvojaký rozmer: voči dobrám a voči Bohu. Pokiaľ ide o dobrá, materiálne dobrá, táto chudoba v duchu predstavuje striedmosť: nie nevyhnutne zrieknutie sa, ale schopnosť zakúsiť to podstatné, teda podelenia sa; schopnosť každý deň obnoviť údiv nad dobrotou vecí, bez upadnutia do netransparentnosti nenásytného konzumu.

Chudobný v duchu je kresťan, ktorý sa nespolieha sám na seba, na materiálne bohatstvá, netrvá na vlastných názoroch, ale s rešpektom počúva a ochotne sa spolieha na rozhodnutia druhého.

http://sk.radiovaticana.va/news/2017/01/29/nede%C4%BEn%C3%A1_katech%C3%A...

Nedeľná kázeň – Soľ zeme a svetlo sveta

Máme teda úlohu a zodpovednosť za prijatý dar: svetlo viery, ktoré je v nás skrze Krista a účinkovanie Ducha Svätého; nemáme si ho držať tak, ako keby bolo naším vlastníctvom. Sme naopak povolaní dať mu zažiariť vo svete, darovať ho druhým prostredníctvom dobrých skutkov.

A tak je poslaním kresťanov v spoločnosti dávať „chuť“ životu vierou a láskou, ktorú nám Kristus daroval, a zároveň držať v odstupe znečisťujúce zárodky egoizmu, závisti, neprajnosti a tak ďalej. Tieto zárodky ničia tkanivo našich spoločenstiev, ktoré sa musia naopak zaskvieť ako miesta prijatia, solidarity, zmierenia. Na naplnenie tohto poslania je treba, aby sme sa najprv my sami oslobodili od skazonosnej degenerácie svetskými vplyvmi protiviacimi sa Kristovi a Evanjeliu.

http://sk.radiovaticana.va/news/2017/02/05/sv%C3%A4t%C3%BD_otec_pri_nede...

Myšlienky z kázní

Ak je viera autentická, vysvetlil pápež, núti nás vždy riskovať, zároveň však dáva nádej.

http://sk.radiovaticana.va/news/2017/01/13/rann%C3%A1_hom%C3%ADlia_p%C3%...

„Leniví kresťania, kresťania, ktorí nechcú kráčať vpred, kresťania, ktorí nebojujú za veci, ktoré prinášajú zmenu, veci nové, veci, ktoré by nám všetkým prospeli, ak by sa zmenili. Sú to lenivci, tzv. «zaparkovaní» kresťania: v Cirkvi našli dobré parkovisko. A keď hovorím kresťania, myslím tým laikov, kňazov, biskupov... Všetkých. Koľko týchto zaparkovaných kresťanov veru je! Pre nich je Cirkev parkoviskom, ktoré stráži život a kráčajú vpred so všetkými možnými istotami. Avšak títo nehybní kresťania ma pobádajú k myšlienke, ktorú nám starí rodičia hovorili už ako deťom: ,Dávaj si pozor, stojatá voda, tá, ktorá neprúdi, je prvou, ktorá sa pokazí’“.

V každodenných zápasoch je nádej cnosťou horizontov, nie uzavretosti! Možno je to cnosť, ktorej najmenej rozumieme, avšak je najsilnejšia. Nádej: žiť v nádeji, žiť z nádeje, vždy hľadiac vpred s odvahou. Niekto z vás by mi mohol povedať: ,Áno, otče, ale sú tu aj ťažké chvíle, kedy sa zdá byť všetko temné, čo mám robiť?’ - Pevne sa uchop lana a vydrž“.

http://sk.radiovaticana.va/news/2017/01/17/rann%C3%A1_hom%C3%ADlia_p%C3%...

O Kristovom kňazstve:
Kristovo kňazstvo sa odohráva podľa slov Rímskeho biskupa v troch kľúčových momentoch. Prvým z nich je, že sa za nás obetoval raz a navždy. Zatiaľ čo kňazi starej zmluvu museli každý rok prinášať obety, „Kristus obetoval seba samého, raz navždy na odpustenie hriechov“.
Druhou úžasnou vecou spojenou s Kristovým kňazstvom je to, že sa za nás prihovára: „Zatiaľ čo my sa tu modlíme, On sa modlí za nás“, pred Otcom,„za každého jedného z nás“, aby nám nechýbala viera. Koľkokrát prosíme kňazov, aby sa za nás modlili, lebo „vieme, že modlitba kňaza má istú silu práve v obeti počas omše“, vysvetlil pápež.
Tretia zázračná vec nás ešte len čaká, keď sa Kristus „zjaví bez hriechu na spásu tým, čo ho očakávajú“ – ako sa píše v Liste Hebrejom, a tak nás privedie k Otcovi. Svätý Otec zároveň vystríhal pred „neospravedlniteľným rúhaním“, a tým je rúhanie proti Duchu Svätému.

http://sk.radiovaticana.va/news/2017/01/23/rann%C3%A1_hom%C3%ADlia_p%C3%...

Sme hriešnici, konštatoval Petrov nástupca, „všetci nimi sme. Niekto skôr, niekto neskôr... ak chcete, môžeme potom zhotoviť zoznam, avšak všetci sme hriešnici.

Na záver Listu Hebrejom autor vyzýva kresťanov, aby necúvli vo viere, nestrácali nádej, odvahu a trpezlivosť a neupadli do malovernosti. „Je to hriech, ktorý ti nedovolí kráčať vpred“, zatiaľ čo Ježiš hovorí: „Nemajte strach“. Maloverní sú „tí, ktorí kráčajú späť, ktorí sa príliš boja sami o seba, ktorí majú zo všetkého strach“.

http://sk.radiovaticana.va/news/2017/01/27/rann%C3%A1_hom%C3%ADlia_p%C3%...

„Idem, hľadím na Ježiša, kráčam vpred, s upretým pohľadom na Ježiša a čo vidím? To, že on hľadí na mňa! A to je to, čo vo mne vzbudzuje veľký úžas. Je to úžas zo stretnutia s Ježišom. Nemajme strach! Nemajme strach tak, ako nemala strach starenka, ktorá išla a dotkla sa okraja [Ježišových] šiat. Nemajme strach! Bežme po tejto ceste, vždy s pohľadom upretým na Ježiša. A bude nás čakať toto milé prekvapenie, ktoré nás zaplaví úžasom: samotný Ježiš uprel svoj pohľad na mňa“. -ej-

http://sk.radiovaticana.va/news/2017/01/31/rann%C3%A1_hom%C3%ADlia_p%C3%...

„Toto je pravda; toto je realita, ktorú každý jeden z nás cíti, keď sa priblíži k Ježišovi. Nečistí duchovia sa nám to snažia prekaziť, bojujú s nami. ,Ale, otče, ja som veľký katolík; vždy chodím na omšu... Nikdy, nikdy však nemám tieto pokušenia. Vďaka Bohu, nie!’ - ,Modli sa, lebo si na zlej ceste!’ Kresťanský život bez pokušení nie je kresťanský: je ideologický, je gnostický, ale nie kresťanský. Keď Otec priťahuje ľudí k Ježišovi, je tu niekto iný, ktorý ťahá opačným smerom a spôsobuje v tvojom vnútri vojnu! Z toho dôvodu Pavol hovorí o kresťanskom živote ako o boji: o každodennom boji. [Je to] boj!“.

http://sk.radiovaticana.va/news/2017/01/19/rann%C3%A1_hom%C3%ADlia_p%C3%...

Rigidní ľudia majú „strach“ zo slobody, ktorú nám dáva Boh, majú „strach z lásky“. Kresťan je „otrokom“ lásky, nie povinnosti. Keď sa staneš otrokom lásky, si slobodný!

Zákonníci sa pohoršovali a chceli ho pre to zabiť. Prečo? Lebo nevedeli prijať Božie veci ako dar! Len ako spravodlivosť: ,Toto sú prikázania. Je ich však málo, urobíme ich viac’. A namiesto toho, aby otvorili svoje srdce daru, skryli sa, hľadali únik v rigidite prikázaní, ktoré znásobili na päťsto či viac... Nevedeli prijať dar. Dar možno prijať jedine v slobode. A títo rigídni muži mali strach zo slobody, ktorú nám Boh ponúka; mali strach z lásky“.

„Ako prijmem vykúpenie, odpustenie, ktoré mi Boh dal? Tak, že sa stanem synom s jeho Synom, s láskou, s nehou, v slobode? Alebo tak, že sa skryjem za rigiditu uzavretých prikázaní, ktoré mi stále viac a viac dávajú istotu – v úvodzovkách – ale nie radosť, lebo neprinášajú slobodu?

http://sk.radiovaticana.va/news/2017/02/06/p%C3%A1pe%C5%BEova_hom%C3%ADl...

Prehľad pôsobenia Svätého Otca v decembri 2016

„Apoštolát modlitby“ na január:
Za všetkých kresťanov, aby - verní Pánovmu učeniu - modlitbou a bratskou láskou napomáhali obnovovaniu cirkevného spoločenstva a spolupracovali pri odpovedaní na aktuálne výzvy, ktorým ľudstvo čelí.
http://sk.radiovaticana.va/news/2017/01/03/%C3%BAmysly_apo%C5%A1tol%C3%A...

Tvíty:
Tak ako Mudrci, aj my kráčajme pozorne, neúnavne a odvážne, aby sme našli neviditeľného Boha, ktorý sa narodil pre nás.
Nech sa nenásilie stane charakteristickým štýlom pre naše rozhodnutia, vzťahy a skutky.
Nechajme, aby sa nás dotkla nežnosť, ktorá zachraňuje. Priblížme sa k Bohu, ktorý nám chce byť blízko. Zastavme sa a zadívajme sa na jasličky.
Vianoce majú predovšetkým chuť nádeje, pretože aj napriek našim temnotám svieti Božie svetlo.
Pán sa stáva človekom, aby s nami kráčal každodenným životom.
Nič z toho, čo kajúci hriešnik predloží pred Božie milosrdenstvo, neostane bez objatia jeho odpustenia.
Učme sa od Panny Márie mať srdce pokorné a schopné prijať Božie dary.
Cirkev nerastie vďaka prozelytizmu, ale vďaka príťažlivosti.
http://sk.radiovaticana.va/news/sv%C3%A4t%C3%BD-otec/tv%C3%ADty

Na kongrese k pastorácii povolaní:
Na prvom mieste v pastorácii povolaní je podľa jeho slov potrebné mať otvorené dvere. Ak mladí aj počúvnu výzvu vstať, ale narazia na zatvorené dvere, skončia frustrovaní.
Nestačí organizovať kongres, je potrebné presvedčiť sa, že sú otvorené aj dvere. Dvere sa otvoria modlitbou, dobrou vôľou, a podstúpením rizika. Rizika s mladými.
Úloha biskupov: niektorí biskupi s mnohými povolaniami posielali listy každý mesiac tým, ktorí sa modlili za povolania a povzbudzovali ich naďalej sa modliť. Prvoradou úlohou biskupa je modlitba a ohlasovanie evanjelia. Vo farnostiach je dôležitá pohostinnosť pre mladých, aby sa cítili prijatí.
Potrebujú, aby im človek načúval. Túto službu mladým nazval Svätý Otec „apoštolátom ucha“, ktorý si vyžaduje, aby pastorálny pracovník dokázal „stratiť čas“ s mladými.
Mladí potrebujú byť v pohybe, niečo robiť. Je potrebné zapojiť ich do pastoračných aktivít, aby samotní mladí konali.
Za dôležitú pri pastorácii povolaní označil pápež svedectvo - ktoré vyvolá v mladých túžbu stať sa takým, ako osoba, ktorú vníma ako vzor.
http://sk.radiovaticana.va/news/2017/01/05/p%C3%A1pe%C5%BE_franti%C5%A1e...

Svätý Otec bude pokračovať v pastoračných návštevách rímskych farností, ktoré boli prerušené Mimoriadnym rokom milosrdenstva.
http://sk.radiovaticana.va/news/2017/01/07/r%C3%ADmsky_biskup_po_roku_ob...

Svätý Otec navštívi Fatimu v dňoch 12. a 13. mája 2017.
http://sk.radiovaticana.va/news/2016/12/17/sv%C3%A4t%C3%BD_otec_nav%C5%A...

Pápež vyslovil osobitný apel na pomoc trpiacemu obyvateľstvu sýrskeho Aleppa a vyjadril solidaritu Koptskej pravoslávnej cirkvi zasiahnutej teroristickým útokom v Káhire.
http://sk.radiovaticana.va/news/2016/12/11/anjel_p%C3%A1na_so_sv%C3%A4t%...

Svätý Otec začal nový cyklus katechéz - o nádeji.
Optimizmus sklame, nádej nie! Veľmi ju potrebujeme v týchto časoch, ktoré sa javia temnými, v ktorých sa niekedy cítime stratení zoči-voči zlu a násiliu, ktoré nás obklopujú, tvárou v tvár bolesti mnohých našich bratov.
Mám nádej, lebo Boh je pri mne.
Osobitne v tomto čase Adventu je dôležité uvažovať nad nádejou.
Jednou z vecí, z prvých vecí, ktoré sa prihodia osobám, ktoré sa odlučujú od Boha je, že sú osobami bez úsmevu. Možno sú schopní vyvolať výbuch smiechu, sypať jeden za druhým vtipy, žarty a smiech... Avšak úsmev chýba! Úsmev dáva jedine nádej.
Život je častokrát púšťou, je ťažké kráčať životom, avšak, ak sa zveríme Bohu, môže sa stať krásnym a širokým ako diaľnica.
Stačí nikdy nestrácať nádej, stačí vytrvalo veriť, vždy, napriek všetkému.
A tak musíme v živote, pri tomto putovaní, vidieť nádej, že nájdeme Boha, Boha, ktorý sa pre nás stal Dieťaťom. A toto nám daruje úsmev, daruje nám všetko.
http://sk.radiovaticana.va/news/2016/12/07/pri_gener%C3%A1lnej_audiencii...

Opäť katechéza o nádeji v duchu Iz. proroctva:
Položím však otázku: Kto je väčší – Boh či hriech? Kto? [zhromaždenie: Boh!] Nie ste však o tom presvedčení! Nepočujem dobre! [zhromaždenie: Boh!] Boh! A kto nakoniec zvíťazí? Boh či hriech? [zhromaždenie: Boh!] A je Boh schopný zvíťaziť aj nad tým najväčším hriechom? Aj nad tým najzahanbujúcejším hriechom? Aj nad tým najstrašnejším hriechom, nad najhorším zo všetkých hriechov? Je schopný nad ním zvíťaziť? [zhromaždenie: Áno!] A táto otázka nie je ľahká. Uvidíme, či je medzi vami nejaká teologička či teológ, aby odpovedal: Akou zbraňou víťazí Boh nad hriechom? [zhromaždenie: Láskou!] Výborne! Je tu mnoho teológov! Výborne! (...)
A tou najkrajšou radosťou Vianoc je vnútorná radosť pokoja: Pán zmazal moje hriechy, Pán mi odpustil, Pán bol ku mne milosrdný, prišiel ma zachrániť. To je radosť Vianoc.
http://sk.radiovaticana.va/news/2016/12/14/gener%C3%A1lna_audiencia_v_ad...

Posolstvo k Svetovému dňu pokoja.
Jeho ústrednou myšlienkou je „Nenásilie ako štýl politiky za mier“.
A tento rok bude dobrý v tej miere, v akej sa každý z nás, s pomocou Božou, bude usilovať dennodenne konať dobro. Takto sa buduje pokoj, vyslovujúc prostredníctvom skutkov „nie“ nenávisti a násiliu a „áno“ bratstvu a zmiereniu.
http://sk.radiovaticana.va/news/2017/01/01/vo_svetov%C3%BD_de%C5%88_poko...

Príhovor na konci roka:
Jasličky nás vyzývajú nepovažovať nič a nikoho za strateného. Hľadieť na jasličky znamená nachádzať silu, aby sme sa ujali nášho miesta v dejinách bez horekovania a zatrpknutosti, bez uzatvárania sa alebo únikov, bez vytvárania skratiek, ktoré by nás zvýhodnili. Hľadieť na jasličky znamená vedieť, že doba, ktorá nás očakáva, vyžaduje iniciatívu plnú smelosti a nádeje, ako aj zrieknutie sa prázdneho individualizmu či nekonečných bojov v snahe navonok vyniknúť.
Keď hľadíme na jasličky, stretávame tváre Jozefa a Márie. Mladé tváre plné nádejí a túžob, plné otázok. (...) Vytvorili sme kultúru, ktorá, na jednej strane, zbožňuje mladosť snažiac sa urobiť ju večnou, ale, paradoxne sme odsúdili našich mladých na nemožnosť nájsť priestor ako sa reálne zaradiť, pretože sme ich pomaly vytlačili na okraj verejného života, keď sme ich prinútili emigrovať alebo žobrať o miesta, ktoré neexistujú alebo ktoré im nedovoľujú plánovať si zajtrajšok. (...) Hľadieť na jasličky nás vyzýva napomôcť našim mladým, aby sa nenechali sklamať popri našej nezrelosti, a pobádať ich, aby boli schopní snívať a bojovať za svoje sny. Schopní rásť a stávať sa otcami a matkami nášho ľudu.
http://sk.radiovaticana.va/news/2016/12/31/hom%C3%ADlia_p%C3%A1pe%C5%BEa...

Kázeň na Zjavenie Pána:
„Mudrci predkladajú Ježišovi svoje dary, ale v skutočnosti sám Ježiš je tým pravým Božím darom.“
Svätý Otec nechal prítomným rozdať darček – knihu Ikony milosrdenstva.
http://sk.radiovaticana.va/news/2017/01/06/sl%C3%A1venie_zjavenia_p%C3%A...

Nasledujme príklad Mudrcov, ktorých evanjelium opisuje vždy v pohybe.
Život kresťana je neustále putovanie, v nádeji, v hľadaní, tak ako putovanie Mudrcov; pokračuje aj vtedy, ak sa hviezda momentálne stratí z dohľadu.
Znalcov zákona zasa paralyzovali nástrahy ako povrchné a svetské reči, ktoré brzdia; paralyzujúce vrtochy sebectva, diery pesimizmu, ktoré pohlcujú nádej. Oni vedeli, kde je svetlo, ale sa nepohli. Keď sa ich Herodes pýta: Kde sa má narodiť Mesiáš? – V Betleheme! Vedeli kde, ale sa nepohli.
Nestačí vedieť, že Boh sa narodil, ak sa neudejú s ním Vianoce v srdci.
http://sk.radiovaticana.va/news/2017/01/06/katech%C3%A9za_sv%C3%A4t%C3%A...

Kázeň na Slávnosť Bohorodičky:
Nehovorí: „Nuž, pre tento raz splním Božiu vôľu, som k dispozícii, potom uvidím ...“ Nie! Jej „áno“ je plným „áno“, totálnym, na celý život, bez podmienok. Ide o to najdôležitejšie „áno“ v histórii, to pokorné „áno“, ktoré zosadzuje pyšné „nie“ počiatku.
Niekedy sme však odborníkmi v polovičatých „áno“: sme šikovnými v predstieraní, že dobre nerozumieme, čo Boh chce a čo nám svedomie napovedá. Sme tiež prefíkaní a preto, aby sme nepovedali Bohu skutočné „nie“, hovoríme: „Prepáč mi, ale nemôžem“; „dnes nie, myslím, že zajtra“; „veď zajtra budem lepší, zajtra sa budem modliť, budem konať dobro, ale zajtra.“ A táto prefíkanosť nás vzďaľuje od „áno“, vzďaľuje nás od Boha a vedie nás k hriešnemu „nie“, ku „nie“ priemernosti.
To povestné „áno, ale ...“; „áno, Pane, ale ...“ Takýmto spôsobom však zatvárame dvere dobru, a z týchto chýbajúcich „áno“ ťaží zlo. Každý z nás má takú zbierku vo svojom vnútri! Premýšľajme, a nájdeme mnoho chýbajúcich „áno“.
http://sk.radiovaticana.va/news/2016/12/08/p%C3%A1pe%C5%BE_franti%C5%A1e...

Ranné homílie:
Pri rodokmeni Ježiša Krista: „Toto je význam dnešného liturgického dňa: milosť pamäti. Je potrebné vyprosovať si túto milosť: aby sme nezabúdali. Láske je vlastné nezabúdať. Láske je vlastné mať vždy pred očami to množstvo dobra, čo sme dostali. Láske je vlastné hľadieť na dejiny: odkiaľ prichádzame, my, naši otcovia, naši predkovia, aká je naša cesta viery.“
http://sk.radiovaticana.va/news/2016/12/17/rann%C3%A1_hom%C3%ADlia_p%C3%...

Ján Krstiteľ a farizeji, postoj ku kajúcnikom a jeho pochybnosti vo viere:
Ján tvrdo kázal proti nim a oni sa išli naňho pozrieť na púšť, avšak s odstupom, aby ho mohli posudzovať, a nie preto, aby sa mu dali pokrstiť.
Ďalej Svätý Otec hovoril o postoji Jána Krstiteľa voči hriešnikom, od ktorých očakával prvý krok, a keď ho urobili, potom ich krstil. Nežiadal od nich viac ako boli schopní urobiť.
O pochybnostiach Jána Krstiteľa: „Veľkí si môžu dovoliť mať pochybnosti, a to je pekné. Sú si istí v povolaní, ale zakaždým, keď im Pán ukáže novú cestu, ktorou majú kráčať, sú na pochybách: «Ale toto nie pravoverné, toto je heretické, toto nie je ten Mesiáš, akého som očakával». To je diablova robota, a niektorý priateľ mu aj pomáha, však?
Vyprosujme si cez Jána [Krstiteľa] milosť apoštolskej odvahy povedať vždy veci v pravde, s pastoračnou láskou, prijať ľudí s tým málom, čo sú schopní dať - prvý krok. Boh urobí zvyšok. A aj milosť pochybovať. Veľa krát, možno na konci života sa môže človek pýtať: Je pravda to všetko, čomu som veril, alebo sú to výmysly? - pokušenie voči viere, voči Pánovi.
http://sk.radiovaticana.va/news/2016/12/15/rann%C3%A1_hom%C3%ADlia_p%C3%...

Kto nepozná Pánove pohladenia, nepozná kresťanskú náuku! Kto sa nenechá Pánom pohladiť, je stratený!
http://sk.radiovaticana.va/news/2016/12/06/rann%C3%A1_hom%C3%ADlia_p%C3%...

Pri výročí svojej kňazskej vysviacky – o klerikalizme:
Pastierov vystríhal pred tým, aby sa stali náboženskými intelektuálmi s morálkou, ktorá by bola ďaleko od Božieho zjavenia. Pokorný a chudobný ľud, ktorý verí v Pána sa často stáva obeťou tzv. „náboženských intelektuálov“, ktorí sú „zvedení klerikalizmom“, a ktorých do Božieho kráľovstva predbehnú kajúci hriešnici.
Veľkňazi za Ježiša „mali autoritu justičnú, morálnu, náboženskú, rozhodovali o všetkom“. Boli to kňazi, ktorí rozhodli zavraždiť Lazára. Podľa slov pápeža Františka títo kňazi „zabudli na desať Mojžišových prikázaní“ a zaoberali sa len „zákonom nimi vytvoreným“, založeným na intelekte, sofistikovanosti, kazuistike. A ich obeťou bol ľud. Keď Judáš ľutoval zapredanie Krista, išiel za nimi, aby im vrátil peniaze. A oni ho neprijali, ako stratenú ovcu, ale: ,Zariaď sa ako vieš! Je to tvoj problém!’. A nechali ho samého: vyradeného (skartovaného)! Lebo oni zabudli na to, čo to znamená byť pastierom.
http://sk.radiovaticana.va/news/2016/12/13/rann%C3%A1_hom%C3%ADlia_p%C3%...

Pravý kňaz je mediátor, nie dohadzovač
Mt 11,16-19: Ježiš v ňom poukazuje na nespokojnosť ľudu, vždy nespokojného. Aj dnes, podčiarkol Svätý Otec, „sú mnohí nespokojní kresťania, ktorí nie sú schopní pochopiť to, čo nás naučil Pán; nie sú schopní pochopiť podstatu zjavenia evanjelia“.
Pri tejto myšlienke sa zameral na „nespokojných“ kňazov, ktorí „spôsobujú mnoho zla“. Žijú nespokojní, hľadajú stále nové projekty, „lebo ich srdce je ďaleko od Ježišovej logiky“ a preto „si sťažujú alebo žijú smutní“.

Ježiš je mediátorom medzi Bohom a nami. A my musíme ísť po tejto ceste mediátorov“, „nie inou, ktorá sa veľmi podobá, ale nie je tá istá: [cesta] dohadzovačov“. Dohadzovač „si urobí svoju prácu a zoberie za to plácu“, „on nikdy nestráca“. Je to presný opak od mediátora:
„Mediátor stráca sám seba, aby zjednotil druhých, dáva život, seba samého, to je tá cena: vlastný život, platí vlastným životom, vlastnou únavou, vlastnou prácou, toľkými vecami, avšak – v tomto prípade farár – preto, aby zjednotil stádo, aby zjednotil ľudí, aby ich priviedol k Ježišovi. Ježišova logika ako mediátora je logikou poníženia seba samého.
Kňazi dohadzovači, aby sa stali dôležitými, kráčajú po ceste rigidnosti: toľkokrát, odtrhnutí od ľudí, nevedia ani, čo znamená ľudská bolesť.
Rigidita. Bič v ruke na Boží ľud: ,Toto sa nesmie, toto sa nemôže...’. A toľko ľudí, ktorí sa priblížia hľadajúc trochu útechy, trochu porozumenia, je vyhnaných touto rigidnosťou.

„Čo sa týka rigidnosti a svetskosti, je tomu už dávno, čo za mnou prišiel jeden starší monsignor z kúrie, ktorý pracuje, normálny človek, dobrý človek, zamilovaný do Ježiša a ktorý mi rozprával, že išiel do [predajne] Euroclero, aby si kúpil pár košieľ a pred zrkadlom videl chlapca – podľa neho nemal viac než 25 rokov, či mladého kňaza alebo ktorý sa mal stať kňazom – [bol] pred zrkadlom vo veľkom, dlhom, zamatovom kabáte so striebornou retiazkou a hľadel na seba. A potom si nasadil klobúk a pozeral na seba. Svetský rigidný človek. A ten kňaz, ten múdry, veľmi múdry monsignor, dokázal prekonať bolesť so zdravým humorom a dodal: ,A potom sa hovorí, že Cirkev nedovoľuje kňazstvo ženám!’ Povolanie, ktoré vykonáva kňaz, ak sa stane funkcionárom, sa potom končí zosmiešnením, vždy“.
http://sk.radiovaticana.va/news/2016/12/09/piatkov%C3%A1_hom%C3%ADlia_p%...

4. adventná nedeľa:
Ako Mária, keď slobodne ponúkla samu seba Pánovi dejín, dovolila mu premeniť osud ľudstva, tak aj my prijatím Ježiša a každodenným úsilím nasledovať ho môžeme spolupracovať s jeho plánom spásy s nami a so svetom.
Ďalším protagonistom dnešného evanjelia je sv. Jozef. Takto, zoči-voči mimoriadnej udalosti, ktorá zaiste vyvoláva v jeho srdci mnohé otázniky, totálne dôveruje Bohu, ktorý sa k nemu približuje.
Mária a Jozef, ktorí ako prví prijali Ježiša prostredníctvom viery, nás vovádzajú do tajomstva Vianoc. Mária nám pomáha zaujať postoj disponovanosti pre prijatie Božieho Syna v našom konkrétnom živote, v našom tele. Jozef nás pobáda hľadať vždy Božiu vôľu a nasledovať ju s plnou dôverou. Obaja dovolili Bohu, aby sa k nim priblížil.
http://sk.radiovaticana.va/news/2016/12/18/anjel_p%C3%A1na_4_adventnej_n...

Prehľad pôsobenia Svätého Otca v novembri 2016

„Apoštolát modlitby“:
Aby viac nebolo detských vojakov – na tento úmysel vyzýva pápež František modliť sa osobitne počas mesiaca december.
http://sk.radiovaticana.va/news/2016/12/01/modlitba_p%C3%A1pe%C5%BEa_na_...

Tvíty:
Milosrdenstvo nie je iba akousi vsuvkou v živote Cirkvi, ale predstavuje jej samotnú existenciu a robí evanjelium hmatateľným.
Ježiš nás volá, aby sme boli nositeľmi radosti a útechy ako jeho milosrdní svedkovia.
Po Jubileu je čas hľadieť vpred a naďalej s vernosťou, radosťou a nadšením dosvedčovať bohatstvo Božieho milosrdenstva.
Vo svete poznačenom vírusom ľahostajnosti sú skutky milosrdenstva najlepším protiliekom.
Pozývam všetkých ľudí dobrej vôle postaviť sa proti obchodovaniu s ľuďmi a proti novým formám otroctva.
Treba nám vyjsť zo seba samých, aby sme stretli druhých. Ak to neurobíme, aj my kresťania ochorieme na rozdelenie.
Nemusíme hľadať ktovie aké úžasné projekty na uskutočnenie: často potrebujú našu pomoc práve ľudia v blízkom okolí.
Ak každý z nás každodenne urobí skutok milosrdenstva, vo svete nastane revolúcia.
Nezabúdajme na krásu! Ľudstvo ju tak veľmi potrebuje.
Nechajme Božie milosrdenstvo zažiariť v našom svete skrze dialóg, vzájomné prijatie a bratskú spoluprácu.
http://sk.radiovaticana.va/news/sv%C3%A4t%C3%BD-otec/tv%C3%ADty

Svätý Otec uzavrel 38 katechéz o milosrdenstve
http://sk.radiovaticana.va/news/2016/11/30/p%C3%A1pe%C5%BE_ukon%C4%8Dil_...

Trpezlivé znášanie nepríjemných osôb (=krivdu trpezlivo znášať)
Čo musíme robiť s nepríjemnými osobami? Veď aj my sme mnohokrát nepríjemní k druhým, no nie? Aj my...
Spontánne tu teda vyvstáva prvá otázka: spytujeme si niekedy svedomie, aby sme videli či sa aj my niekedy môžeme druhým javiť ako nepríjemní? Je ľahké ukazovať prstom na chyby a nedostatky iných, avšak musíme sa naučiť byť v koži toho druhého.
Učiť druhých odhaľovať, čo od nás chce Pán a ako na to môžeme odpovedať znamená uvádzať ich na cestu rastu vo vlastnom povolaní, na cestu skutočnej radosti. Tak Ježišove slová adresované matke Jakuba a Jána a potom aj celej skupine učeníkov ukazujú cestu, aby sme sa vyhli upadnutiu do závisti, ambícií, pochlebovania – pokušení, ktoré vždy číhajú aj na nás kresťanov.
http://sk.radiovaticana.va/news/2016/11/16/gener%C3%A1lna_audiencia_trpe...

Podnikateľom:
„Všetky ľudské aktivity, aj tá podnikateľská, môžu byť praktizovaním milosrdenstva, ktoré je účasťou na Božej láske k ľuďom. Podnikateľská činnosť neustále zahŕňa nekonečné riziká.
Ježiš v podobenstve o poklade ukrytom v poli a o vzácnych perlách pripodobňuje získanie Božieho kráľovstva podnikateľskému riziku. Chcel by som dnes s vami uvažovať o troch rizikách: riziko dobre použiť peniaze, riziko čestnosti a riziko bratstva.“
Ako ďalej vysvetlil, keď sa hovorí o podnikoch, ihneď sa dostávame k „jednej z najťažších tém morálneho vnímania: peniaze. Viac ráz som povedal, že ,peniaze sú diablovými výkalmi‘, opakujúc to, čo povedali cirkevní otcovia“.
„Všetci cirkevní otcovia interpretovali tieto slová v zmysle, že bohatstvá sú dobré, keď sa dávajú do služby blížnemu, inak sú nečestné (porov. Catena Aurea: Evanjelium podľa Lukáša, 16,8-13). Peniaze teda musia slúžiť a nie vládnuť. Je to kľúčový princíp: peniaze musia slúžiť a nie vládnuť.“
http://sk.radiovaticana.va/news/2016/11/17/p%C3%A1pe%C5%BE_kres%C5%A5ans...

Konferencii o klíme v Maroku:
„Zhoršovanie životného prostredia je výzvou pre nás všetkých, pre každého podľa jeho postavenia a zodpovednosti, a privádza nás k stretnutiu na tomto mieste s obnoveným postojom svedomia a zmyslom zodpovednosti,“
Rok od podpísania dohody o klíme v Paríži, podčiarkol pápež, „je nevyhnutné dať skutočne spoločnú zodpovednú odpoveď, ktorá by bola zameraná na budovanie nášho spoločného domu“.
http://sk.radiovaticana.va/news/2016/11/15/p%C3%A1pe%C5%BE_franti%C5%A1e...

Novým kardinálom:
«Buďte milosrdní, ako je milosrdný váš Otec!»
To pozvanie sprevádzajú štyri príkazy
Sú to štyri činnosti, ktoré sformujú, stelesnia a urobia hmatateľným putovanie učeníka. Mohli by sme povedať, že sú to štyri etapy mystagógie milosrdenstva: milujte, robte dobre, žehnajte a modlite sa.
Sú to štyri činnosti, ktoré s ľahkosťou konáme voči našim priateľom, voči osobám viac menej blízkym, blízkym v citoch, vo vkuse a vo zvykoch.
Problém vyvstáva, keď nám Ježiš predstavuje adresátov týchto činov, a v tomto je veľmi jasný, nepoužíva slovné obchádzky ani zjemňovanie. Milujte svojich nepriateľov, robte dobre tým, čo vás nenávidia, žehnajte tým, čo vás preklínajú, modlite sa za tých, čo vás potupujú.
Máme pred sebou jednu z najvlastnejších charakteristík Ježišovho posolstva, to, kde sa skrýva jeho sila a jeho tajomstvo; odtiaľ pochádza zdroj našej radosti, moc nášho poslania a ohlasovanie Dobrej zvesti. Nepriateľ je niekým, koho mám milovať. V srdci Boha nie sú nepriatelia, Boh má iba synov a dcéry. My vztyčujeme múry, staviame bariéry a klasifikujeme osoby.
http://sk.radiovaticana.va/news/2016/11/19/hom%C3%ADlia_p%C3%A1pe%C5%BEa...

Kázeň na záver roka milosrdenstva:
Toľkí pútnici prekročili prahy svätých brán a mimo hluku správ si vychutnali veľkú Pánovu dobrotu. Ďakujme za to a pamätajme, že sme boli zasiahnutí milosrdenstvom, aby sme sa zaodeli citmi milosrdenstva, aby sa aj my stali nástrojmi milosrdenstva. Kráčajme po tejto našej ceste spoločne. Nech nás sprevádza Panna Mária, aj ona stála blízko kríža, ona nás tam porodila ako nežná Matka Cirkvi, ktorá chce všetkých zhromaždiť pod svojim plášťom. Ona spod kríža videla, ako kajúci zločinec dostal odpustenie a prijala Ježišovho učeníka ako svojho syna. Je to Matka milosrdenstva, ktorej sa zverujeme.
http://sk.radiovaticana.va/news/2016/11/20/p%C3%A1pe%C5%BE_franti%C5%A1e...

Prehľad pôsobenia Svätého Otca v októbri 2016

Úmysel modlitby na mesiac október: Aby novinári pri vykonávaní svojej profesie boli vždy motivovaní úctou k pravde a silným etickým cítením.
,,Často si kladiem otázku: ako sa môžu dať médiá do služby kultúry stretnutia?“ - zamýšľa sa vo videu Petrov nástupca a upozorňuje, že„potrebujeme informovanosť, ktorá nás bude viesť k angažovanosti pre dobro ľudstva a planéty.“
http://sk.radiovaticana.va/news/2016/10/04/predmetom_modlitby_p%C3%A1pe%...

Úmysel modlitby na mesiac november: Aby krajiny, ktoré sa ujímajú veľkého počtu vysídlencov a utečencov, boli podporované vo svojom prejavovaní solidarity.
http://sk.radiovaticana.va/news/2016/11/04/p%C3%A1pe%C5%BE_franti%C5%A1e...

Výber z „tvítov“:
Láska je tpezlivé úsilie ľudí ochotných obetavo vypočuť iných a zblížiť sa s nimi.
Zanechajme jazyk odsudzovania, aby sme prijali za svoj jazyk milosrdenstva.
Kresťanský život je cestou: nie smutnou, ale radostnou cestou
Nechajme sa vnútorne pohnúť Božím pohľadom. Jediné, po čom túži, je aby sme zostali spojení ako živé ratolesti s jeho Synom Ježišom.
Dnes viac než kedykoľvek potrebujeme, aby sa politika a ekonomika dali do služby životu.
Svätosť znamená žiť s láskou a vydávať kresťanské svedectvo v každodenných situáciách.
Pane, ty sám nám pomôž! Daruj nám mier, veď nás k pokoju. Mária, naša Matka, oroduj za nás!
Pre šťastný život je potrebné zanechať zášť, hnev, násilie a pomstu.
Panna Mária chce nám všetkým priniesť veľký dar, ktorým je Ježiš; a s ním nám prináša jeho lásku, jeho pokoj, jeho radosť.
Boh Láska sa ohlasuje milujúc.
http://sk.radiovaticana.va/news/sv%C3%A4t%C3%BD-otec/tv%C3%ADty

Najbližšia synoda biskupov sa bude konať v októbri 2018 na tému „Mladí, viera a rozlišovanie povolania“. Rozhodol o tom Svätý Otec František po konzultácii s cirkevnými predstaviteľmi z celého sveta. Ako sa uvádza v komuniké Tlačového strediska Svätej stolice, zvolená téma „je vyjadrením pastoračnej starostlivosti Cirkvi o mladých, nadväzuje na to, čo priniesli nedávne synodálne zhromaždenia o rodine a na obsahy posynodálnej apoštolskej exhortácie Amoris laetitia. Má za cieľ sprevádzať mladých na ich existenciálnej ceste smerom k dospelosti, aby prostredníctvom procesu rozlišovania mohli objaviť svoj životný projekt a s radosťou ho uskutočňovať, v otvorení sa stretnutiu s Bohom a s ľuďmi a s aktívnym podielom na zveľaďovaní Cirkvi a spoločnosti.“
http://sk.radiovaticana.va/news/2016/10/06/najbli%C5%BE%C5%A1ia_synoda_b...

Návšteva Švédska:
Spoločné vyhlásenie katolíkov a luteránov
Ostaňte vo mne a ja vo vás. Ako ratolesť nemôže prinášať ovocie sama od seba, ak neostane na viniči, tak ani vy, ak neostanete vo mne.“ (Jn 15,4)
V prvom bode nazvanom „S vďačným srdcom“ Spoločné vyhlásenie vyjadruje vďačnosť Bohu za cestu dialógu a zbližovania medzi katolíkmi a evanjelikmi:„Vďaka dialógu a zdieľanému svedectvu nie sme si viac cudzími. Skôr sme sa naučili, že to, čo nás spája je väčšie než to, čo nás rozdeľuje.“
Druhý bod spočíva v prosbe za uzdravenie rán a nesie nadpis „Od konfliktu k spoločenstvu“. „Hoci minulosť zmeniť nemožno, to, na čo sa spomína a spôsob, akým sa to pripomína zmeniť možno“, uvádza sa v texte. Tretí a najrozsiahlejší bod hovorí o úsilí o spoločné svedectvo a obsahuje aj túžbu po spoločnom eucharistickom stole. Katolíci a luteráni ďalej pozývajú k spoločnej ceste k jednote aj ďalších ekumenických partnerov. Spoločné vyhlásenie sa končí výzvou katolíkom a luteránom celého sveta „byť vernými ohlasovateľmi Božej bezhraničnej lásky k celému ľudstvu.“
http://sk.radiovaticana.va/news/2016/11/01/spolo%C4%8Dn%C3%A9_vyhl%C3%A1...

Pápežov príhovor vo Švédsku:
Nemôžeme sa vzdať pred rozdelením a odstupom, ktorý odlúčenie medzi nami spôsobilo.
Máme možnosť napraviť kľúčový moment našich dejín, prekonajúc spory a neporozumenia, ktoré nám často bránili vo vzájomnom pochopení.
Naše rozdelenie bolo vzdialené od pôvodnej intuície Božieho ľudu, ktorý prirodzene túži zostať jednotný, a ktoré sa historicky udržovalo viac zo strany mocných tohto sveta než z vôle veriaceho ľudu,
Sme si tiež vedomí, že sme sa uzavreli do seba samých zo strachu alebo kvôli predsudkom voči viere (toho druhého).
Ešte citát od sv. Jána Pavla II: „Nesmieme sa nechať viesť úmyslom povýšiť sa na sudcov histórie, ale jedine tým, aby sme lepšie pochopili udalosti a stali sa nositeľmi pravdy“
http://sk.radiovaticana.va/news/2016/10/31/hom%C3%ADla_p%C3%A1pe%C5%BEa_...

Prítomní sa vyslovili dodržiavať päť záväzkov. Prvý z nich je „vždy začať z perspektívy jednoty a nie z pohľadu rozdelenia“, druhý spočíva v tom, aby sa katolíci a luteráni nechávali„premieňať vzájomným stretnutím“. Po tretie sa zaviazali k tomu, že sa budú konkrétnymi krokmi „usilovať o viditeľnú jednotu“ a „spoločne znovuobjavovať silu evanjelia“. A posledný piaty záväzok znie „spoločne svedčiť o Božom milosrdenstve v ohlasovaní a službe svetu“.
http://sk.radiovaticana.va/news/2016/10/31/p%C3%A1pe%C5%BE_franti%C5%A1e...

Posolstvo Svätého Otca Františka k Svetovému dňu migrantov 2017
Pápež upriamuje pozornosť na dramatickú situáciu miliónov detí a neplnoletých. Téma jeho posolstva znie „Maloletí migranti, zraniteľní a bez hlasu“.
Podľa odhadov medzinárodných organizácií ide až o 50 miliónov detí, ktoré sú z rôznych dôvodov nútené opustiť svoju vlasť.
Kardinál Vegliò: Je to obrovský problém, lebo sa vie, ako tie deti skončia: tak, že budú páchať trestné činy. (...) Myslím si, že tá najdôležitejšia vec, ktorú by mala Cirkev konať a ktorú koná je robiť ľudí citlivejšími voči druhým.
http://sk.radiovaticana.va/news/2016/10/13/zverejnili_p%C3%A1pe%C5%BEovo...

Pápež František predstavil zástupcom náboženstiev odkaz Roku milosrdenstva
Pápež František pripomenul, že téma milosrdenstva je prítomná v „mnohých náboženských a kultúrnych tradíciách, kde sú spolucítenie a nenásilie kľúčové a naznačujú smer cesty“:
http://sk.radiovaticana.va/news/2016/11/03/p%C3%A1pe%C5%BE_predstavil_ne...

Otázka na vysviacku žien:
„Ohľadom svätenia žien v Katolíckej cirkvi dal posledné jasne slovo svätý Ján Pavol II. a toto zostane. Toto zostane.“
„V katolíckej ekleziológii sú prítomné dva rozmery: dimenzia petrovská, ktorá je dimenziou apoštolov – Peter a kolégium apoštolov, čo je pastorácia prislúchajúca biskupom – a dimenzia mariánska, ktorá je ženským rozmerom v Cirkvi.
Kto je dôležitejší v teológii a v mystike Cirkvi: apoštoli či Mária – v deň Turíc? Je to Mária! Naviac: Cirkev je ženou. Cirkev-nevesta Ježiša Krista.
http://sk.radiovaticana.va/news/2016/11/04/p%C3%A1pe%C5%BE_franti%C5%A1e...

Svätý Otec prijal Skupinu sv. Marty, ktorá bojuje proti obchodovaniu s ľuďmi
Medzinárodné organizácie nám hovoria, že počet týchto obetí bohužiaľ každoročne rastie. Sú to práve tí najbezbrannejší, ktorých okrádajú o dôstojnosť, fyzickú i psychickú integritu, dokonca i o život.
http://sk.radiovaticana.va/news/2016/10/27/sv%C3%A4t%C3%BD_otec_prijal_s...

Jubileum väzňov:
„Drahí bratia a sestry, pri príležitosti dnešného Jubilea väzňov chcem apelovať v záujme zlepšenia životných podmienok vo väzniciach, aby sa plne rešpektovala ľudská dôstojnosť zadržiavaných. Navyše by som chcel zdôrazniť dôležitosť uvažovať nad nevyhnutnou potrebou takej trestnej justície, ktorá nebude výlučne kárna, ale otvorená nádeji a perspektíve znovuzačlenenia previnilca do spoločnosti. Osobitným spôsobom predkladám na zváženie kompetentných verejných autorít možnosť urobiť v tomto Svätom roku milosrdenstva akt milosti voči tým väzňom, u ktorých možno považovať takéto opatrenie za prospešné.“
Ak zotrvávame uzavretí do svojich predsudkov alebo sme otrokmi predstavy falošného blahobytu, keď sa pohybujeme vo vnútri ideologických schém či absolutizujeme trhové zákony, ktoré utláčajú ľudí, vtedy v skutočnosti stojíme medzi úzkymi stenami cely individualizmu a sebestačnosti, pozbavení pravdy, ktorá plodí slobodu. A ukazovať prstom na niekoho, kto pochybil, to nemôže byť alibi na ukrývanie vlastnej rozporuplnosti.
http://sk.radiovaticana.va/news/2016/11/06/p%C3%A1pe%C5%BE_sa_pri_anjel_...

Z homílií:
Verný pastier ani v opustenosti nezatrpkne
„Keď je apoštol verný, nečaká pre seba iný koniec než ten, aký mal Ježiš,“ dodal Svätý Otec a pokračoval: Pán však ostáva nablízku, „neopustí ho a v tom nachádza svoju silu“.
„Zomrieť tak ako mučeníci, ako Ježišovi svedkovia je semenom, ktoré odumiera a prináša ovocie a naplní zem novými kresťanmi. Ak takto pastier žije, nie je zatrpknutý: možno zakúša skľúčenosť, avšak má tú istotu, že Pán je pri ňom.“
„Keď idem navštíviť domov dôchodcov pre starých kňazov, nachádzam toľko týchto dobrých, skvelých [pastierov], ktorý dali život za veriacich. A sú tam, chorí, paralyzovaní, na vozíčku, ale hneď vidieť ten úsmev. ,Pán je dobrý, Pán je dobrý’, lebo cítia, že Pán je im veľmi nablízku. A so žiariacimi očami sa pýtajú: ,Ako ide Cirkev? Ako ide diecéza? Ako sú na tom povolania?’. Až do samého konca, lebo sú otcami, lebo dali život za druhých. Vráťme sa k Pavlovi. Sám, žobrajúci, obeť znevažovania, všetkými opustený, okrem Pána Ježiša: ,Len Pán mi stál nablízku!’ A dobrý pastier, ako pastier musí mať túto istotu: ak kráča po Ježišovej ceste, Pán mu bude nablízku až do konca. Modlime sa za pastierov, ktorí sú na konci svojho života a ktorí čakajú, že Pán si ich vezme k sebe. A modlime sa, aby im Pán dal silu, útechu a istotu, že i keby sa cítili chorí a aj osamotení, Pán je s nimi, je im nablízku. Nech im Pán dá silu“.
http://sk.radiovaticana.va/news/2016/10/18/p%C3%A1pe%C5%BE_franti%C5%A1e...

Aby sme skutočne poznali Krista, pokračoval vo svojej homílii pápež František, „je potrebná modlitba“. „Nespoznáme Pána bez tohto návyku adorovať, klaňať sa v tichu, adorovať.“ „Aby sme poznali Krista,“ dodal na záver svojej homílie Svätý Otec František, po modlitbe a adorácii „je potrebné mať poznanie o nás samých, to znamená byť navyknutí, že sami seba obžalúvame ako hriešnikov“, priznávame, že sme„hriešnici““
http://sk.radiovaticana.va/news/2016/10/20/rann%C3%A1_hom%C3%ADlia_p%C3%...

Pri omši mariánskeho jubilea: Mária, vzor vďačnosti
Prosme Pannu Máriu, aby nám pomohla chápať, že všetko je darom od Boha, a vedieť sa poďakovať: vtedy - uisťujem vás - bude naša radosť úplná. Len ten, kto vie poďakovať, zakusuje plnosť radosti.
http://sk.radiovaticana.va/news/2016/10/09/hom%C3%ADlia_sv%C3%A4t%C3%A9h...

Mesiac pred záverom Svätého roka milosrdenstva sa Svätý Otec osobitne stretol s dôchodcami v rámci Sviatku starých rodičov. Hovoril o ich dôležitej úlohe v Cirkvi a spoločnosti, pretože predstavujú korene a pamäť národa.
Koľkí starí rodičia sa starajú o vnúčatá, odovzdávajúc s jednoduchosťou tým najmenším skúsenosť života, duchovné a kultúrne hodnoty komunity a národa!
Je to „poslanie svedčiť o hodnotách, ktoré sú skutočne dôležité a ktoré trvajú naveky, lebo sú zapísané v srdci každého človeka a sú garantované Božím slovom“: sme povolaní pracovať na rozvoji kultúry života, svedčiac o tom, že každé obdobie života je Božím darom a má svoju krásu a svoju dôležitosť, i keď je poznačené krehkosťou“.
„Je tiež dôležité podporovať vzťahy medzi generáciami. Budúcnosť národa si vyžaduje stretnutie medzi mladými a staršími: mladí sú vitalitou národa na ceste a starší posilňujú túto vitalitu s pamäťou a múdrosťou“.
Pápež poďakoval dôchodcom za ich „príklad lásky, oddanosti a múdrosti“ a povzbudil ich, aby s odvahou pokračovali a svedčili o týchto hodnotách. Svoj príhovor zakončil tichou modlitbou k sv. Anne a prítomných vyzval, aby Ježišovu starú mamu poprosili o milosť byť„dobrými a múdrymi starými rodičmi“.
http://sk.radiovaticana.va/news/2016/10/15/p%C3%A1pe%C5%BE_franti%C5%A1e...

Pápež František o potrebe nanovo usmerniť vzťah biskupa a zasvätených
„Neexistujú vzájomné vzťahy tam, kde niektorí velia a druhí sa podriaďujú, zo strachu alebo z pohodlnosti. Vzájomné vzťahy naopak existujú tam, kde sa pestuje dialóg, načúvanie s rešpektom, vzájomná pohostinnosť, stretnutie a poznanie, spoločné hľadanie pravdy, túžba po bratskej spolupráci pre dobro Cirkvi, ktorá je ,domom spoločenstva’. Toto všetko je zodpovednosť ako pastierov, tak aj zasvätených. Všetci sme v tomto zmysle povolaní byť „pontifexmi“, budovateľmi mostov. Naša doba si vyžaduje spoločenstvo v rešpektovaní rozličnosti. Nemajme strach z rozmanitosti, ktorá pochádza z Ducha Svätého“
http://sk.radiovaticana.va/news/2016/10/28/p%C3%A1pe%C5%BE_franti%C5%A1e...

1. príhovor Slovákom na generálnej audiencii:
Svätý Otec raz pozdravil na Námestí sv. Petra až 700 pútnikov zo Slovenska. „Budúcu nedeľu budeme sláviť Svetový deň misií. Je to vzácna príležitosť na uvažovanie o nutnosti misijného poslania Cirkvi i každého kresťana. Aj my sme povolaní evanjelizovať to prostredie, v ktorom žijeme a pracujeme. S týmto želaním ochotne žehnám vás i vaše rodiny.
http://sk.radiovaticana.va/news/2016/10/19/sv%C3%A4t%C3%BD_otec_pozdravi...

Svetový deň misií:
Pápež vyzval ľudí k misijnej odvahe a plnej dôvere v pôsobenie Ducha Svätého. V tomto im dal za vzor Apoštola národov sv. Pavla i Pannu Máriu, ktorá je vzorom Cirkvi „vychádzajúcej von“ a „poslušnej Duchu Svätému“.
http://sk.radiovaticana.va/news/2016/10/23/p%C3%A1pe%C5%BE_franti%C5%A1ek_na_misijn%C3%BA_nede%C4%BEu_dnes_je_%C4%8Das_odvahy!/1267280

2. príhovor Slovákom na generálnej audiencii:
„Bratia a sestry, posvätný ruženec je modlitbou spoločenstva. Pozývam vás posilňovať túto jednotu s Kristom, s jeho Matkou Máriou i medzi sebou navzájom. Všetkých vás zverujem materinskému príhovoru Panny Márie Ružencovej. S týmto želaním žehnám vás i vašich drahých. Pochválený buď Ježiš Kristus!“
http://sk.radiovaticana.va/news/2016/10/12/sv%C3%A4t%C3%BD_otec_pri_gene...

Svätý Otec ďalej vyjadril podporu pokračujúcemu úsiliu na ochranu klímy:
„Pred dvomi dňami vstúpil do platnosti Parížsky dohovor o klíme na našej planéte. Tento dôležitý krok vpred je dôkazom toho, že ľudstvo je schopné spolupracovať na záchrane stvorenstva (porov. Laudato si’, 13); na tom, aby ekonómia bola v službách ľudí a na vytváraní pokoja a spravodlivosti. Zajtra zas v marockom Marakéši začne nové zasadanie Konferencie o klíme, nacielené okrem iného na uvedenie spomínaného Dohovoru do praxe. Nádejam sa, že celý tento proces sa bude riadiť vedomím našej zodpovednosti za ochranu spoločného domova.“
http://sk.radiovaticana.va/news/2016/11/06/p%C3%A1pe%C5%BE_sa_pri_anjel_...

Pápež Vyzval k okamžitému uzavretiu prímeria v Sýrii a na evakuáciu civilistov zablokovaných v bombardovaných zónach.
http://sk.radiovaticana.va/news/2016/10/12/p%C3%A1pe%C5%BE_vyz%C3%BDva_k...

Zhrnutie cesty do Gruzínska a Azerbajdžanu:
Aby som utvrdil Katolícku cirkev, ktorá v nich žije a povzbudil tieto národy na ceste k mieru a bratstvu. Vystihujú to tiež obe mottá tejto poslednej cesty: pre Gruzínsko „Pax vobis“ (Pokoj vám) a pre Azerbajdžan „Všetci sme bratia“.
http://sk.radiovaticana.va/news/2016/10/05/p%C3%A1pe%C5%BE_pri_gener%C3%...

Pastorácia povolaní nie je projektom, ale spočíva v prijatí Ježišovho štýlu.
(pápež)... keď silne pocítil Pánovo volanie: nebolo to v dôsledku nejakej konferencie alebo peknej teórie, „ale preto, lebo som na sebe zakúsil milosrdný pohľad Ježiša“.
„Pastorácia povolaní znamená naučiť sa štýl Ježiša, ktorý prechádza miestami každodenného života, zastavuje sa bez náhlenia a hľadiac na bratov s milosrdenstvom, vovádza ich do stretnutia s Bohom Otcom,“ dodal Petrov nástupca a prítomným predstavil tri kľúčové slová, ktoré sú pre pastoráciu povolaní nevyhnutné. Sú nimi: vyjsť, hľadieť a povolať.
„Predovšetkým: vyjsť... Musíme sa naučiť vyjsť z našich strnulostí, ktoré nás robia neschopnými komunikovať evanjeliovú radosť, zo štandardných formúl, ktoré sa často javia staromódne, z predpojatých analýz, ktoré škatuľkujú život ľudí do chladných schém. Prosím o to najmä pastierov Cirkvi, biskupov a kňazov: vy ste prvými zodpovednými za pastoráciu kresťanských a kňazských povolaní... Je smutné, ak kňaz žije len sám pre seba, uzatvárajúc sa do bezpečnej pevnosti fary, sakristie alebo skupiny ,najvernejších’. Naopak, sme povolaní byť pastiermi uprostred ľudu, schopnými oživovať pastoráciu stretnutia a venovať čas prijatiu a počúvaniu všetkých, predovšetkým mladých“.

„Po druhé: hľadieť... Evanjelium nám pomáha vidieť, že povolanie začína milosrdným pohľadom, ktorý na mne spočinul. Je to ten výraz: „so zľutovaním, s milosrdným spolucítením“ (lat. miserando), ktorý naraz vyjadruje objatie očami i srdcom. Takto hľadel na Matúša Ježiš. Tento «vyberač daní» konečne nevnímal na sebe pohľad pohŕdania alebo posudzovania, ale vo vnútri pocítil pohľad lásky“.
Pohľad pastiera by mal byť, ako ďalej dodal pápež František, pohľadom„pozorným, nie unáhleným, schopným zastaviť sa a čítať v hĺbke, vstúpiť do života druhého bez toho, aby sa niekedy cítil či už ohrozený alebo súdený“.

„Vyjsť, hľadieť, a po tretie: povolať... Ježišova túžba je uviesť ľudí na cestu, pohnúť ich zo sedavého spôsobu života, ktorý zabíja; rozbiť ilúziu, že je možné žiť šťastne ostanúc pohodlne usadení na vlastných istotách. Táto túžba po hľadaní, ktorá často prebýva v tých mladších, je pokladom, ktorý Pán vkladá do našich rúk a o ktorý sa musíme starať, kultivovať ho a nechať ho vyklíčiť“.

Vytrvajte v tom, že budete nablízku, v pohybe, v zasievaní Slova, s pohľadmi milosrdenstva. Vašej pastoračnej aktivite, vášmu rozlišovaniu a vašej modlitbe je zverená pastorácia povolaní.(..)
Nemajte strach ohlasovať mladým evanjelium, stretávať sa s nimi, dávať smer ich životu. A nebuďte nesmelí, keď im predkladáte kňazský život. Ukazujte pri tom predovšetkým cez vaše radostné svedectvo, že je krásne nasledovať Pána a navždy mu darovať život“.
http://sk.radiovaticana.va/news/2016/10/21/p%C3%A1pe%C5%BE_franti%C5%A1e...