Najnižšie je pokora a najvyššie láska, tieto dve sú najdôležitejšie. sv. páter Pio

NEVIEM KEDY. NEVIEM AKO A NEVIEM KDE...


Začiatkom septembra tohto roku som si už tretí raz pripomenula udalosť, na ktorú určite nikdy nezabudnem. Bol nádherný deň, krásna pláž a more, vlny sa prevaľovali a narážali na skaly. Voda sa trieštila do mnohých kvapiek malých i väčších. Táto krása povznášala ducha a potešovala srdce. Zrazu bol počuť krik a ku brehu sa ponáhľali traja muži tlačiac po vode nafukovačku, na ktorej ležalo bezvládne telo ďalšieho muža. Všetkým bolo jasné, čo sa deje. Na pláž pribiehali záchranári a začali bojovať o život mladého muža. Tak ako ma to učila moja mama, začali sme sa spolu so synom modliť a prosiť Božie milosrdenstvo. Bože zachráň život tohto muža..., ale tvoja vôľa nech sa stane. Nedá sa slovami opísať, čo cítite v takejto situácii, ale s určitosťou viem, že najdôležitejší bol vnútorný pokoj vyplývajúci z dôvery v Božiu lásku a jeho milosrdenstvo, nech bol výsledok akýkoľvek. Nepodarilo sa záchranárom oživiť toho muža a naozaj to bol smutný záver toho dňa pre všetkých, ktorí sme tam boli. Jedno však viem isto, život toho muža sa neskončil a ja si v každej modlitbe za duše zomrelých spomínam a prosím aj za jeho dušu. V súvislosti s týmto príbehom mi nedá nespomenúť si na modlitbu, ktorú som sa ako dieťa modlievala s mamou pri večerných modlitbách. Odporúčam ju každému, lebo ako som kdesi čítala, či počula: ,,Pri všetkom čo robíš, pamätaj na koniec.´´
Modlitba za dobrú smrť: Zomrieť musím, ale neviem kedy, neviem ako a neviem kde, ale viem, že by som zatratený a večnej blaženosti zbavený bol, keby som v smrteľnom hriechu zomrel. Svätá Mária, Matka Božia, pros za nás hriešnych, teraz i v hodinu smrti našej. AMEN.
MM