Najnižšie je pokora a najvyššie láska, tieto dve sú najdôležitejšie. sv. páter Pio

Sviatosť manželstva

Published in

Sviatosť manželstva je „manželská zmluva“ uzavretá medzi pokrstenými
Podľa II. vatikánskeho koncilu „dôverné spoločenstvo“ manželského života a lásky, ktoré Stvoriteľ založil a vystrojil vlastnými zákonmi, vzniká manželskou zmluvou, neodvolateľným „osobným“ súhlasom. Manželstvo a manželská láska sú svojou povahou zamerané k plodeniu a výchove potomstva. Preto deti sú „najvzácnejším darom“ manželstva a veľkou mierou prispievajú k blahu samých rodičov.
Manželstvo, ako manželskú zmluvu, na počiatku ustanovil Boh tým, že stvoril človeka ako muža a ženu. Manželstvo prvých ľudí Boh požehnal a tým požehnal aj každé budúce manželstvo, a určil cieľ i vlastnosti manželstva.
Podľa svedectva dejín manželstvo bolo vždy považované za čosi posvätné, pochádzajúce od Boha. Manželstvo bývalo uzavierané v sprievode náboženských obradov, hoci jeho pôvodná dokonalosť bola hriechom často narušená. Sväté písmo sa začína opisom stvorenia muža a ženy na Boží obraz a podobu, a končí sa videním „Baránkovej svadby“. Od začiatku až do konca Písmo hovorí o manželstve a jeho „tajomstve", o jeho ustanovení a o jeho význame, ktorý mu Boh dal, o jeho pôvode a cieli, o rozličných spôsoboch jeho realizácie v priebehu dejín spásy, o jeho ťažkostiach vyplývajúcich z hriechu a o jeho obnovení „v Pánovi“.
Povolanie na manželstvo je vpísané do samej prirodzenosti muža a ženy. Boh, ktorý stvoril človeka z lásky, povolal ho aj k láske, ktorá je základným a vrodeným povolaním každej ľudskej bytosti. Keďže Boh stvoril človeka ako muža a ženu, ich vzájomná láska sa stáva obrazom absolútnej a večnej lásky, ktorou Boh miluje človeka. Manželská láska, ktorú Boh požehnáva, je určená, aby bola plodná a aby sa uskutočňovala v spoločnom diele ochrany stvorenia: „Boh ich požehnal a povedal im: Ploďte a množte sa a naplňte zem. Podmaňte si ju.“
Muž a žena sú si navzájom rovní, čiže muž nie je viac a žena nie je menej, lebo muž i žena majú od Stvoriteľa tú istú ľudskú prirodzenosť a dôstojnosť, ale nie to isté poslanie. Ani sám muž ani sama žena nie je „úplným“ človekom, lebo muž nachádza svoje doplnenie v žene a žena nachádza svoje doplnenie v mužovi. Rozdielnosť ich poslaní vyjadrujú aj obrazy hlavy a srdca. Muž má byť „hlavou“ ženy a žena má byť „srdcom“ muža. Sväté písmo tvrdí, že muž a žena sú stvorení jeden pre druhého: „Nie je dobre byť človekovi samému.“ „Preto muž opustí otca a svoju matku a priľne k svojej manželke a budú jedným telom“. Sám Ježiš potvrdzuje, že to znamená trvalú jednotu životov obidvoch, keď pripomína, aký bol „od začiatku“ Stvoriteľov zámer a plán: „A už nie sú dvaja, ale jedno telo.“
Prvý hriech, zlom človeka vo vzťahu s Bohom, má ako prvý následok zlom v prvotnom spoločenstve muža a ženy. Ich vzťahy sa narušili vzájomnými obžalobami, ich vzájomná príťažlivosť, ktorá je darom Stvoriteľa, sa zmenila na vzťahy panovačnosti a nezriadenej žiadostivosti. Nádherné povolanie muža a ženy, aby boli plodnými, aby sa rozmnožovali a ovládli zem, sa sťažilo bolesťami pôrodu a námahou pri zarábaní si na chlieb. Ale napriek tomu poriadok stvorenia pretrváva, hoci je ťažko narušený.
Hriech síce manželstvo poškvrnil, narušil a znehodnotil, ale ho celkom nezničil. Ježiš prišiel manželstvo očistiť, obnoviť a uviesť ho do pôvodného stavu. On obnovil pôvodnú jednotu a nerozlu-čiteľnosť manželstva. Ježiš Kristus povýšil manželstvo na sviatosť, čiže ustanovil, aby uzavretie manželstva medzi pokrstenými znamenalo a spôsobovalo milosť. Uzavretie manželstva medzi pokrstenými teda spôsobuje posvätenie novomanželov a dáva im pomáhajúce milosti, potrebné k zachovaniu vernosti a k zodpovednému rodičovstvu.
Ježiš sa viackrát zmienil o posvätnosti manželského zväzku a vyhlásil za záväznú jeho prvotnú nerozlučiteľnosť. Svojou prítomnosťou na svadbe v Kane Galilejskej poctil „uzavieranie“ manželstva. Keďže svedomité plnenie manželských povinností vyžaduje veľkú obetavosť, bolo potrebné, aby Boh vo svojej dobrote dal manželom osobitné posvätenie a záruku, že im v manželstve bude udeľovať primerané milosti. Pán Ježiš to zabezpečil manželom tým, že uzavieranie manželstva povýšil na sviatosť.

Manželské prekážky sú také okolnosti, pre ktoré niektoré osoby sú nespôsobilé platne uzavrieť manželstvo. Keďže sviatosti Kristus zveril Cirkvi, manželstvo pokrstených sa riadi nielen Božím právom, ale i cirkevným právom. Pričom aj civilnej moci prislúcha právo rozhodovať o občianskych dôsledkoch kresťanského manželstva, štátna moc pre nepokrstených môže ustanoviť prekážky, ktoré ich manželstvo činia neplatným. Keďže manželstvo nepokrstených nie je sviatosťou, môže štát na základe starostlivosti o verejné blaho ustanoviť isté podmienky platného uzavretia manželstva. Pravdaže štátna moc ani u nepokrstených nemôže zrušiť platne uzavreté manželstvo, lebo i takéto manželstvo podlieha Božiemu zákonu. Kódex kánonického práva (KKP) z roku 1983 pozná iba „rozlučujúce“ manželské prekážky a tie sú Božieho i cirkevného práva. Od manželských prekážok cirkevného práva môže príslušná cirkevná autorita oslobodiť, ale nie od manželských prekážok Božieho práva. Oslobodenie od prekážky sa volá „dišpenz“.
Pre pokrstených je manželstvo sviatosťou a podľa cirkevných zákonov katolíci môžu pred Bohom platne uzavrieť manželstvo iba „cirkevnou - kánonickou“ formou. U nás, podľa občianskeho zákona platného od 1. júla 1992, štát uznáva cirkevnú formu uzavretia manželstva. Pre neveriacich a nepokrstených ostáva naďalej civilná forma uzavretia manželstva. Keďže podľa občianskeho zákona jestvuje „fakultatívny sobáš", veriaci sa previňujú, ak uzavierajú manželstvo civilnou formou.
Manželstvo všetkých pokrstených, a nielen katolíkov, je sviatosťou. Pokrstení pred Bohom ani nemôžu platne uzavrieť iné, ako sviatostné manželstvo.
Je povinnosťou duchovných pastierov svojím veriacim pripomínať a vysvetľovať aj manželské prekážky. Len heslovite spomenieme najčastejšie prekážky pri uzatváraní manželstva:
- prekážka nedostatočného veku,
- prekážka predchádzajúcej a trvalej neschopnosti – impotencie,
- prekážka manželského zväzku,
- prekážka rozdielneho kultu,
- prekážka posvätných rádov,
- prekážka sľubu čistoty,
- prekážka únosu,
- prekážka zločinu,
- prekážka pokrvenstva,
- prekážka švagrovstva,
- prekážka verejnej mravopočestnosti,
- prekážka zákonného príbuzenstva.
(Podľa KKP)