Najnižšie je pokora a najvyššie láska, tieto dve sú najdôležitejšie. sv. páter Pio

Kristovým kňazom naveky



V uplynulých dňoch naša farnosť zažila dve veľmi významné udalosti. Týkali sa jednej osoby, rodáka zo Stupavy, diakona, inžiniera Ivana Barusa, ktorý sa dňa 16. júna 2012 v Katedrále sv. Martina v Bratislave vkladaním rúk a konsekračnou modlitbou bratislavského arcibiskupa metropolitu Mons. Stanislava Zvolenského stal Kristovým kňazom naveky. Za tento nesmierny dar Božej lásky sa poďakoval dobrému Pánu Bohu slávením primičnej svätej omše v sobotu, 23. júna 2012 v kostole sv. Štefana v Stupave.
Deň plný slnečných lúčov, ktoré len sem-tam osviežili dažďové kvapky, postavil na nohy celú Stupavu. Nestáva sa totiž každý deň, mesiac, ani rok takáto udalosť, keď rodičia syna odovzdávajú do služieb Pánu Bohu. Ani to, že svätú omšu celebruje novokňaz. Do kostola sv. Štefana , ktorého bránu ozdoboval nadpis – Vitaj Pastier, vitaj kňaz, Boh Ťa žehnaj a Ty nás,- vstúpil po prvý raz ako kňaz Ivan Barus. Od svojho útleho detstva navštevoval kostol a miništroval. Už vtedy kdesi hlboko v srdci cítil, že ho Pán Boh volá k úplnému zasväteniu. To však prišlo oveľa neskôr, keď už absolvoval vysokú školu ekonomickú, prežil mladosť v pohybe. Rozhodol sa na konci vysokej školy, keď bol raz na svätej omši v Bratislave a tam pocítil, že ho Pán volá ku kňazstvu. „Tá cesta nebola ľahká, ale odvtedy som šťastný, tak, ako som nikdy predtým nebol“, - tvrdí v v časopise bohoslovcov kňazského seminára v Bratislave Adsum.
Potvrdil to aj vo svojom príhovore na primičnej omši, ktorá vychádzala z nepoškvrnenej Panny Márie. „Dnes vnímam ako ma od narodenia sprevádzala Panna Mária. Mnohokrát mi zachránila život, a to pochopí iba ten, kto také niečo prežil.“
Slávnostnému vnímaniu primičnej omše prispelo veľa ďalších Božích milostí. Napríklad príhovor rektora Kňazského seminára sv. Cyrila a Metoda v Bratislave Mons. Daniela Ižolda. Vyzdvihol snahu novokňaza Ivana Barusa každý deň vkladať do vzťahu s Pánom Ježišom Kristom osobný vzťah. Bez úprimnosti a lásky to však nejde. Pritom tento vzťah je absolútny základ pre pastierov duší.
Osobitným prínosom v živote novokňaza Ivana Barusa je duchovný otec našej farnosti, Mons. Felix Mikula. Na primičnej svätej omši sa mu za to z celého srdca poďakoval. Mons. Felix Mikula mu pripomenul, aby ostal verný svojmu rozhodnutiu, verný Pánu Bohu.
Na záver svätej omše, prvej, ktorú celebroval novokňaz Ivan Barus, sa Kristov nový pastier poďakoval rodičom, bratovi, starému otcovi, rodinným príslušníkom, ako aj kňazom, bohoslovcom, i všetkým ostatným, ktorí boli prítomní v kostole, alebo v duchovnom spojení s ním. Ďakoval všetkým za pomoc, ktorá mu bola udelená v duchovenstve, vecne, v medziľudských vzťahoch, ktorá ho napokon priviedla pred oltár ako kňaza. Vystretými rukami novokňaza požehnal všetkých prítomných v kostole, svoje požehnanie poslal aj farníkom v Máste a Borinke, ako aj celému mestu Stupava.
Nie náhodou si vybral Ivan Barus z Lukášovho evanjelia citát Pána Ježiša, ako motto pre svoj život: „Kto chce ísť za mnou, nech zaprie sám seba, vezme každý deň svoj kríž a nasleduje ma. Lebo kto by si chcel život zachrániť, stratí ho, ale kto stratí svoj život pre mňa, zachráni si ho.“ On už svoj život zasvätil Pánu Bohu. Farníci zo Stupavy, Borinky i Mástu mu na jeho ceste Kristovho kňaza naveky želáme veľa dobra, sily, snahy a Božej milosti. (Eva Pichlerová, foto: autorka)

FOTOGALÉRIA_IVAN_PRIMIČNÁ_OMŠA