Najnižšie je pokora a najvyššie láska, tieto dve sú najdôležitejšie. sv. páter Pio

Rozjímania na veľkonočné obdobie alebo Ako začať s čítaním Svätého Písma


Tento pôst sme mohli prežívať spolu so zamysleniami, ktoré kedysi kázal dnešný Svätý Otec. Môžeme ich aj spätne nájsť na http://post.kbs.sk/sekcia/podujatia. Veľkou nocou, sviatkami každej kresťanskej nádeje, začína však obdobie veľkonočné. Ponúkam vám v tejto brožúrke zamyslenia na toto obdobie. Každý deň sprevádza nejaký citát Svätého Písma, nad ktorým môžeme uvažovať, tiež jedno zamyslenie a tiež myšlienka od pápeža Františka z najnovšej exhortácie „Radosť evanjelia“ hlavne o radosti a evanjelizácii. Je to tak zároveň príležitosť učiť sa čítať Sväté Písmo rozjímavo, zamysliac sa nad ním a nad jeho posolstvom od Boha pre mňa osobne, v tejto radostnej, veľkonočnej dobe.



Hľadajte Pána a jeho moc! (Ž 105, 4)

Neustále sa radujte! Opakujem: radujte sa! (Flp 4, 4)

alebo

Ako začať s čítaním Svätého Písma



„„BOH JE LÁSKA; a kto ostáva v láske, ostáva v Bohu a Boh ostáva v ňom“ (1 Jn 4, 16). (...) „Spoznali sme lásku, akú má Boh k nám a uverili sme v ňu.“ Uverili sme v Božiu lásku – tak môže kresťan vyjadriť svoje základné životné rozhodnutie. Na začiatku toho, že je niekto kresťanom, nestojí etické rozhodnutie alebo veľkolepá myšlienka, ale skôr stretnutie sa s udalosťou, s Osobou, ktorá ponúka životu celkom nový horizont a tým aj zásadné smerovanie. Ján vo svojom evanjeliu vyjadril túto udalosť nasledujúcimi slovami: „Veď Boh tak miloval svet, že dal svojho jednorodeného Syna, aby každý, kto v neho verí... mal večný život“ (3, 16). (...) „A ty budeš milovať Pána, svojho Boha, celým svojím srdcom, celou svojou dušou a celou svojou silou“ (Dt 6, 4 - 5). Ježiš spojil do jediného prikázania príkaz milovať Boha s prikázaním lásky k blížnemu, ktoré sa nachádza v Knihe Levitikus: „Miluj svojho blížneho ako seba samého!“ (19, 18; porov. Mk 12, 29 - 31). Pretože nás Boh miloval ako prvý (porov. 1 Jn 4, 10), láska už nie je len „prikázaním“, ale je odpoveďou na dar lásky, s ktorým nám Boh ide v ústrety.“ (Benedikt XVI, Encyklika Boh je láska, 1. kap.)

Rozjímanie

Rozjímanie, meditácia nad Božím slovom je jedným zo základných prostriedkov duchovného života, aj keď často neznámym a nepoužívaným. Existuje viacero „metód“ čítania, ale v podstate kopírujú ten najprirodzenejší: prečítať, uvažovať nad tým, čo ma zachytilo, dať to do modlitby a stanovenie si predsavzatia. Cez máločo sa viem tak „porozprávať“ s Bohom, ako – skrze čítanie Svätého Písma. Hoci text je „vzdialený“ 2000 rokov, Duch Svätý, ktorého pri tom vzývam, ma vie osloviť v texte čímsi – až príliš dnešným, aktuálnym a potrebným v mojom živote.

Štruktúra nasledujúcich zamyslení:

0, Modlitba vlastnými slovami, alebo iná prosba o milosť načúvania Božím slovám, napr.: „Božia Matka, Panna Mária, v tebe sa z Ducha Svätého počal Ježiš Kristus. Vypros mi prosím Ťa u Neho milosť čítať Sväté Písmo s duchovným úžitkom a riadiť sa ním v živote.“, či od sv. Augustína: „Dýchaj vo mne Duch Svätý, aby som sväto zmýšľal. Poháňaj ma Duch Svätý, aby som sväto konal. Vám ma Duch Svätý, aby som sväto miloval. Poháňaj ma Duch Svätý, aby som čo sväté je, chránil. Ochraňuj ma Duch Svätý, aby som Ťa nikdy nestratil.“
1, Citát zo Svätého Písma s jeho súradnicami v Svätom Písme – snažím sa zachytiť, slovo, pár slov, či celú vetu, čím sa mi zdá, že Boh viac prehovoril teraz ku mne, že nejaké slová mi rezonujú viac, ako ostatné. Kľudne môže ísť len o 1 slovo, či pol vety. Zapamätám si ho.
2, Krátke uvažovanie nad citátom – uvažujem chvíľu nad tým, čím ma Boh oslovil v prvom bode. Prečo mi to asi povedal, v ktorých dnešných situáciách možno bude aktuálne, v čom ma povzbudzuje, vystríha, radí, atď. Akoby „prežúvam v duši“ dané slovo, posolstvo od Boha, ďakujem mu zaňho, prosím o lepšie pochopenie, o silu žiť ho dnes, „vychutnávam“ si ho v tichosti. Od tejto „minimodlitby“ môže dnes závisieť moje vnímanie prítomnosti Boha počas dňa, zachovávanie lásky k blížnym, a napr. aj efektívne riešenie niektorých situácií.
3, Myšlienka od pápeža Františka z novej exhortácie Radosť evanjelia (Evangelii Gaudium). Na webe sa nachádza slovenský preklad na: http://kbs.sk/obsah/sekcia/h/dokumenty-a-vyhlasenia/p/dokumenty-papezov/...
4, Praktické predsavzatie z dnešného uvažovania nad Svätým Písmom. Prioritné predsavzatie je to, ktorým Boh prehovoril do môjho srdca pri čítaní citátu. Body 2, 3, 4, majú byť len ako pomôcka, keby ma nemohlo nič napadnúť ani po dlhšom uvažovaní.

Veľkonočné obdobie

Veľkonočná nedeľa

„Anjel sa prihovoril ženám: „Vy sa nebojte! Viem, že hľadáte Ježiša, ktorý bol ukrižovaný. Niet ho tu, lebo vstal, ako povedal. Poďte, pozrite si miesto, kde ležal. A rýchlo choďte povedať jeho učeníkom: »Vstal z mŕtvych a ide pred vami do Galiley. Tam ho uvidíte.« Hľa, povedal som vám to.“ Rýchlo vyšli z hrobu a so strachom i s veľkou radosťou bežali to oznámiť jeho učeníkom. A hľa, Ježiš im išiel v ústrety a oslovil ich: „Pozdravujem vás!“ Ony pristúpili, objali mu nohy a klaňali sa mu. Tu im Ježiš povedal: „Nebojte sa! Choďte, oznámte mojim bratom, aby šli do Galiley; tam ma uvidia.““ (Mt 28, 5-10)

Udalosti okolo „mŕtveho“ Ježiša zrazu naberajú rýchly spád – najradostnejšia správa histórie – že Ježiš žije, a tým potvrdil svoje Božstvo a vykupiteľstvo – je tu a začína sa okamžite šíriť. Ako si vtedy použil ľudí, aby si to povedali navzájom, aj nás teraz si Ježiš používa na to isté, len v iných podmienkach.

„Kniha Skutky apoštolov hovorí, že v prvom spoločenstve „s radosťou požívali pokrm“ (Sk 2, 46). Kade učeníci prešli, tam „nastala veľká radosť“ (Sk 8, 8) a oni uprostred prenasledovaní „boli naplnení radosťou“ (Sk 13, 52). Aj eunuch, keď bol pokrstený, „šiel svojou cestou plný radosti“ (Sk 8, 39) a strážca väzenia „sa radoval s celým svojím domom, že uveril Bohu“ (Sk 16, 34). Prečo by sme aj my nevstúpili do tohto prúdu radosti?“ (EG 5)

Radosť evanjelia, ale aj evanjelium radosti by mohol byť výstižný nadpis exhortácie. Radosť sa rodí v srdci toho, kto má nádej a tá je zasa z viery v jednorodeného Spasiteľa sveta. Veď on prišiel spasiť aj mňa, hriešnika od „narodenia“.

Veľkonočný pondelok

„Radujte sa! Opakujem, radujte sa! Vaša miernosť nech je známa všetkým ľuďom.“
(List Filipanom 4, 4)

Začiatočné dni po Ježišovom zmŕtvychvstaní boli pre apoštolov a prvých kresťanov ako načerpanie paliva viery, nabitie „pozitívnou energiou“ radosti, splnenie najtajnejšej túžby srdca po vykúpení. Výzva sv. Pavla „Radujte sa!“ je nielen jeho prosba o skutočné prežívanie viery, ale skôr odpoveďou na stretnutie s milosrdným Kristom, ktorému v živote najprv veľmi bránil sa prejaviť, keď prenasledoval kresťanov.

Pápež František pripomína výrok Pavla VI. (EN 75): „Nech dnešný svet počuje radostnú zvesť – po ktorej s úzkosťou i nádejou túži – nie od smutných, malomyseľných, netrpezlivých alebo bojazlivých hlásateľov evanjelia, ale od takých, ktorých život žiari horlivosťou; od takých, ktorí už sami zakúsili Kristovu radosť.“

Skúsim si dnes v modlitbe prosiť o pravú Kristovu radosť – aspoň trochu takú, akú mal on po zmŕtvychvstaní – aby ma posilnil v dnešných ťažších situáciách byť nositeľom nádeje poza hrob.

Veľkonočný utorok

“Hľadajte Pána, kým sa dá nájsť, volajte ho, kým je nablízku! Nech opustí bezbožný svoju cestu, hriešny človek svoje zmýšľanie a vráti sa k Pánovi, on sa nad ním zmiluje, k svojmu Bohu, veď mnoho odpúšťa! Lebo moje myšlienky nie sú vaše myšlienky a vaše cesty nie sú moje cesty – hovorí Pán. Ako sú nebesá vyvýšené nad zem, tak sú moje cesty vysoko od vašich ciest a moje myšlienky od vašich myšlienok.“ (Iz 55, 6-9)

„Hľadajte Pána, kým sa dá nájsť, volajte ho, kým je nablízku!“ 32-ročný človek už prežil viac ako miliardu(!) sekúnd. Napriek tomu sa nájde dosť takých ľudí, ktorí tvrdia, že „Bohom sa budú zaoberať na konci života“, „nemali čas sa kedy zosobášiť“, atď. Dnes. Dnes je najlepší čas na návrat k Bohu. Zajtra už môže byť neskoro.

"Mária, Matka evanjelizácie. S Duchom Svätým uprostred ľudu vždy stojí aj Mária. Ona zhromažďovala učeníkov, aby ho vzývali (porov. Sk 1, 14), a tak umožnila misijnú explóziu, ku ktorej došlo na Turíce. Ona je Matkou evanjelizujúcej Cirkvi a bez nej nemôžeme naplno pochopiť ducha novej evanjelizácie." (EG 284)

Naša viera je rozumná (narozdiel počnúc od protestantských, o to viac nekresťanských). Nemusíme sa teda „báť sa pýtať“. Náš Boh je aj náš tvorca, takže netreba „báť sa ho počúvať“. Prosme Máriu o pomoc pri hľadaní Pána v našom živote.

Veľkonočná streda

„K tebe, Pane, volám deň čo deň a k tebe ruky vystieram. Či mŕtvym budeš robiť zázraky? A vari ľudské tône vstanú ťa chváliť? Či v hrobe bude dakto rozprávať o tvojej dobrote a na mieste zániku o tvojej vernosti? Či sa v ríši tmy bude hovoriť o tvojich zázrakoch a v krajine zabudnutia o tvojej spravodlivosti? Ale ja, Pane, volám k tebe, včasráno prichádza k tebe
moja modlitba.“ (Ž 88, 10b-14)

„Ale ja, Pane, volám k Tebe“, „včasráno prichádza k tebe moja modlitba.“ Základom celého kresťanského života = vzťahu k Bohu, je modlitba. Máločo lepšie vyjadruje jej stav v mojom živote, ako ranná modlitba. Tam sa rozhodujem znova pre Pána, pre plnenie Jeho vôle, pre lásku a zmierenie s blížnymi, pre posilu, tam neviditeľne naberám lásku pre druhých a spokojnosť a vnútornú naplnenosť pre seba. Nik iný a nič iné cez deň mi nedá viac, ako Ježiš.

„Nemôžeme tiež ignorovať, že v posledných desaťročiach sa prerušilo generačné odovzdávanie kresťanskej viery v katolíckom ľude. Je nepopierateľné, že mnohí sa cítia sklamaní a neidentifikujú sa viac s katolíckou tradíciou, že pribúda rodičov, ktorí nedávajú krstiť svoje deti a neučia ich modliť sa, a že tu nastáva istý exodus smerom k iným spoločenstvám viery. Niektoré príčiny tohto zlomu sú tieto: chýbajúci priestor pre dialóg v rodine, vplyv komunikačných prostriedkov, relativistický subjektivizmus, bezbrehý konzumizmus živený trhom, chýbajúce pastoračné sprevádzanie najchudobnejších, nedostatočne srdečné prijatie v našich inštitúciách a naša ťažkopádnosť pri obnovovaní mystického súhlasu viery v pluralitnom náboženskom prostredí.“ (EG 70)

Ježišu, na tento život mám „len jeden pokus“. Prosím si od Teba milosť využiť každú sekundu života na zmysluplnú činnosť. Uč ma každú činnosť začínať a končiť s Tebou.

Veľkonočný štvrtok

„Svoj ľud však ako ovce vyviedol a viedol ako stádo po púšti. Viedol ich bezpečne a nemali strach, ich nepriateľov však more pokrylo. A priviedol ich do svojej svätej zeme, na vrch, čo získala jeho pravica. Pred nimi vyhnal kmene pohanské, meračským lanom im rozdelil dedičnú krajinu a v stanoch pohanov dal bývať kmeňom izraelským.“ (Ž 78, 52-55)

„Viedol ich bezpečne a nemali strach.“ Jedným z hlavných diablových stratégií, čo sa týka pôsobenia na kresťanov, je vyvolávanie zbytočného strachu. Áno, zdravú bázeň pred Bohom máme mať, aj strach pred peklom, ako odmietnutím Boha vo svojom živote. Ale pôsobením Božieho Ducha je ináč nie vyvolávanie strachu, ale potešovanie, posmeľovanie, radosť, nádej z možnosti prebývať raz v nebi neustále s Bohom, nekonečným dobrom a tvorcom každého dobra tu na zemi a pobádanie odpovedať na lásku láskou. Pričom už nám skrze svoju lásku, sviatosti, dáva účasť čiastočne na týchto daroch, dokonca aj na svojom božskom živote lásky.

Pápež František povedal: „Ak chceme kráčať podľa Pánovho vzoru, dnes je životne dôležité, aby sa Cirkev vydala hlásať evanjelium všetkým, na všetky miesta, pri všetkých príležitostiach, bez váhania, bez zdráhania a bez strachu. Evanjeliová radosť je pre celý ľud; nikoho nemožno vylúčiť. Anjel takto ohlasuje betlehemským pastierom: „Nebojte sa. Zvestujem vám veľkú radosť, ktorá bude patriť všetkým ľuďom“ (Lk 2, 10). Zjavenie svätého apoštola Jána hovorí o anjelovi, ktorý mal „večné evanjelium, aby ho zvestoval obyvateľom zeme, každému národu, kmeňu, jazyku a ľudu“.“ (EG 23)

Bože, povolanie kresťana je na tomto svete najväčšie zo všetkých, pretože jediné presahuje tento svet. Ďakujem Ti zaň. Posilni moju vieru, nech môj život je na Tvoju radosť.

Veľkonočný piatok

„Veru, veru, hovorím vám: Ak budete o niečo prosiť Otca v mojom mene, dá vám to. Doteraz ste o nič neprosili v mojom mene. Proste a dostanete, aby vaša radosť bola úplná.“ (Jn 16, 23b-24)

Naše nešťastie častokrát plynie z toho, že nám čosi chýba, vonkajšie, či vnútorné. Ježišove slová „proste a dostanete, aby vaša radosť bola úplná“ sú náplasťou. Následkom modlitby môžeme vyprosiť všeličo. Ale či to je aj užitočné, to už posúdi Boh. Avšak vždy nám dá istotne to, čo skutočne potrebujeme a nebude toho málo.

„Malý krôčik uprostred ľudských ohraničení môže byť Bohu vzácnejší než navonok bezchybný život človeka, ktorý svoje dni trávi bez toho, aby musel čeliť vážnym ťažkostiam.“ (EG 44)

Jedna z naj-radostí je vedomie prítomnosti Boha, že je som mnou, keď vnímam vypočutie modlitby. Využijem teda tento dar modlitby pre seba, pre rodinu, pre známych, pre spoločnosť, do ktorej ma Boh poslal a posiela.

Veľkonočná sobota

„Toto hovorí Pán: „Zachovajte právo, konajte spravodlivo, lebo je blízko moja spása, už príde, aj moja spravodlivosť, už sa zjaví.“ A cudzincov, čo lipnú k Pánovi, aby mu slúžili, milovali meno Jahve a boli mi sluhami, všetkých, čo bdejú nad sobotou, by ju neznesvätili, a pridržiavajú sa mojej zmluvy, zavediem na svoj svätý vrch a rozradostím ich v svojom dome modlitby; ich celopaly, ich obety budú ľúbeznými na mojom oltári. Veď môj dom sa bude volať domom modlitby pre všetky národy!““ (Iz 56, 1.6-7)

Pane, Ty si povedal, že bez Teba nemôžeme nič urobiť. My to vieme, preto zvolávame Tvoju pomoc, aby sme sa stali schopnými milovať druhých.

Pápež František: „Ako hovoril Ján Pavol II. biskupom Oceánie: „každá obnova v Cirkvi musí mať za cieľ misiu, aby nepadla za obeť cirkevnej zahľadenosti do seba.““ (Ecclesia in Oceania 19)

„Kristova láska nás ženie“. Milovať, pomáhať, ohlasovať, slúžiť, oslavovať Boha. K čomu ma volá v mojom prostredí Boh dnes?

2. veľkonočný týždeň

2. veľkonočná nedeľa, nedeľa Božieho milosrdenstva

"Obmyte, očistite sa, odstráňte mi spred očí zlobu svojich skutkov, prestaňte robiť zlo! Učte sa robiť dobro, domáhajte sa práva, pomôžte utláčanému, vymôžte právo sirote, obhajujte vdovu! Poďte, pravoťme sa! – hovorí Pán. Ak budú vaše hriechy sťa šarlát, budú obielené ako sneh, ak sa budú červenať sťa purpur, budú ako vlna (biele)". (Iz 1, 16-18)

Ďakujem Ti, Pane, že zažitie Tvojho milosrdenstva mi opätovne dáva silu pomáhať druhým.

„Pozývam každého kresťana, nech už sa nachádza na akomkoľvek mieste a v akejkoľvek situácii, na nové osobné stretnutie s Ježišom Kristom alebo aspoň ochotne nechať sa stretnúť; na každodenné, neprestajné hľadanie Krista. Niet dôvodu na to, aby si niekto myslel, že takéto stretnutie nie je preňho, pretože „nikto nie je vylúčený z radosti, ktorú daruje Pán“. Toho, kto je ochotný riskovať, Pán nesklame, a keď niekto čo len malým krôčikom vykročí ku Kristovi, zistí, že on ho už očakával s otvoreným náručím. Toto je ten okamih, keď Kristovi treba povedať: „Pane, dal som sa oklamať; tisícmi spôsobmi som utekal pred tvojou láskou, ale znovu som tu, aby som obnovil spojenie s tebou. Potrebujem ťa. Znovu ma vysloboď, Pane, prijmi ma ešte raz do svojho zachraňujúceho náručia.“ Je nám len na osoh vrátiť sa k nemu, keď sme stratení. Ešte raz to musím zdôrazniť: Boh sa nikdy neunaví odpúšťaním; to sa skôr my unavíme prosením o jeho milosrdenstvo. Ten, kto nás pozval odpúšťať „sedemdesiatsedemkrát“ (Mt 18, 22), dáva nám príklad: On sám odpúšťa sedemdesiatsedemkrát. Znovu a znovu sa vracia, aby si nás naložil na plecia. Nik nám nebude môcť zobrať dôstojnosť, ktorú nám dáva táto nekonečná, neustála láska.“ (EG 3)

Odpúšťajte a odpustí sa vám. A odpusť nám naše viny, ako i my odpúšťame svojim vinníkom. Lebo ak vy neodpustíte druhým, ani vám váš nebeský Otec neodpustí. Komu môžem odpustiť dnes? Kto ma v srdci hnevá?

pondelok

„Odovzdal som vám predovšetkým to, čo som aj ja prijal: že Kristus zomrel za naše hriechy podľa Písem; že bol pochovaný a že bol tretieho dňa vzkriesený podľa Písem, že sa zjavil Kéfasovi a potom Dvanástim. Potom sa zjavil viac ako päťsto bratom naraz; väčšina z nich žije doteraz, niektorí už zosnuli. Potom sa zjavil Jakubovi a potom všetkým apoštolom a poslednému zo všetkých, ako nedochôdčaťu, zjavil sa aj mne. Veď ja som najmenší z apoštolov. Ba nie som hoden volať sa apoštolom, lebo som prenasledoval Božiu Cirkev. Ale z Božej milosti som tým, čím som, a jeho milosť nebola vo mne márna. Veď som pracoval viac ako oni všetci, vlastne ani nie ja, ale Božia milosť so mnou. Teda či už ja alebo oni takto hlásame a vy ste tak uverili.“ (1 Kor 15, 3-11)

Ježiš sa apoštolom a učeníkom zjavoval osobne, vo svojom vzkriesenom tele. Zjavuje sa však aj dnes – ako som ho zažil ja? Cez nejaké jeho slová v Písme, od kňaza, modlitbu, či vnuknutie? Dokázal by som o tom povedať iným? Prosím, Pane, ja hľadám Tvoju tvár, neodvracaj svoju tvár odo mňa. Chcem Ťa spoznať hlbšie. Ukáž sa mi.

„Všetky zjavené pravdy vychádzajú z toho istého božského prameňa a sú predmetom tej istej viery, avšak niektoré z nich majú väčšiu dôležitosť pre jasnejšie vyjadrenie podstaty evanjelia. To, čo žiari v jadre evanjelia, je nádhera spásonosnej Božej lásky, ktorá sa prejavila v ukrižovanom a vzkriesenom Ježišovi Kristovi.“ (EG 36)

Pozor na sekundárne aspekty našej viery (hoci aj ony sú jej súčasťou, ale nie tou najdôležitejšou). Ak ich dáme do stredu (žitia) našej viery – bez hlbokého osobného života s Kristom – neveriaci a nepraktizujúci si budú myslieť, že byť kresťanom znamená „ísť smutný zabiť nedeľné dopoludnie do kostola„, „zatracovanie všetkých, ktorí nepočuli o nejakom Ježišovi“, či neuznanie všetkého dobrého, krásneho a pravdivého aj v dnešnej kultúre.

utorok

„Bratia moji, čo osoží, keď niekto hovorí, že má vieru, ale nemá skutky? Môže ho taká viera spasiť? Ak je brat alebo sestra bez šiat a chýba im každodenná obživa a niekto z vás by im povedal: „Choďte v pokoji! Zohrejte sa a najedzte sa!“, ale nedali by ste im, čo potrebujú pre telo, čo to osoží?! Tak aj viera: ak nemá skutky, je sama v sebe mŕtva. Ale niekto povie: „Ty máš vieru a ja mám skutky.“ Ukáž mi svoju vieru bez skutkov a ja ti zo svojich skutkov ukážem vieru. Veríš, že Boh je jeden? Dobre robíš. Ale aj diabli veria, a trasú sa!“ (Jak 2, 14-19)

Viera a skutky. V dobe reformácie bola otvorená viac ako inokedy otázka, či nám k spáse postačuje iba viera (sola fide), alebo aj skutky. Jakubov list je nám jednoznačnou odpoveďou. Každý dobrý skutok nám zvyšuje intenzitu šťastia v nebi.

„Svätý Tomáš Akvinský učil, že aj v morálnom posolstve Cirkvi existuje hierarchia – v čnostiach i skutkoch, ktoré z nich vyplývajú. Skutočne dôležitá je „viera činná skrze lásku“ (Gal 5, 6). Skutky lásky k blížnemu sú najdokonalejším vonkajším vyjadrením vnútornej milosti Ducha: „Základným princípom nového zákona je milosť Svätého Ducha, ktorá sa prejavuje vo viere činnej skrze lásku“.“ (Suma Teológie, tiež EG 37)

Podobne aj v morálke existuje „hierarchia“. Najväčšia z čností je láska. Praktizujúca.

streda

"A zhromaždení sa ho pýtali: „Pane, už v tomto čase obnovíš kráľovstvo Izraela?“ On im povedal: „Vám neprislúcha poznať časy alebo chvíle, ktoré Otec určil svojou mocou, ale keď zostúpi na vás Svätý Duch, dostanete silu a budete mi svedkami v Jeruzaleme i v celej Judei aj v Samárii a až po samý kraj zeme.“ Keď to povedal, pred ich očami sa vzniesol a oblak im ho vzal spred očí. A kým uprene hľadeli k nebu, ako odchádza, zastali pri nich dvaja mužovia v bielom odeve a povedali: „Mužovia galilejskí, čo stojíte a hľadíte do neba? Tento Ježiš, ktorý bol od vás vzatý do neba, príde tak, ako ste ho videli do neba odchádzať.“" (Sk 1, 6-11)

Už v Ježišovej dobe vznikali rôzne dezinterpretácie a nepochopenia posolstva, ktoré im chcel dať, dokonca aj medzi samotnými apoštolmi. Vzdelávaním sa vo viere a hľadaním kompetentných odpovedí viac poznávam pravdu a zároveň zisťujem, že je mi ju ľahšie milovať.

„V dnešnom svete rýchlej komunikácie a zamerania len na to, čo sprostredkujú médiá, posolstvo, ktoré ohlasujeme, viac než kedykoľvek predtým podlieha riziku, že zostane okyptené a zredukované iba na sekundárne aspekty. (...) Musíme byť realisti a nepokladať za samozrejmé, že naši partneri v dialógu poznajú celé pozadie toho, o čom rozprávame, alebo že dokážu spojiť naše výpovede so skutočným jadrom evanjelia, ktoré týmto výpovediam dáva zmysel, krásu a príťažlivosť. (...) Pastorácia s misijným zameraním nie je posadnutá jednoliatym odovzdávaním množstva doktrín ani ich neodbytným vnucovaním. (...) Ohlasovanie sa skoncentruje na to, čo je podstatné, na to, čo je najkrajšie, najväčšie, najatraktívnejšie a zároveň najpotrebnejšie. Ponuka sa zjednoduší bez toho, aby stratila hĺbku a pravdivosť, a stane sa ešte presvedčivejšou a jasnejšou.“ (EG 34-35)

Jedna vec je podanie podstatnej kerygmy – posolstva, základu našej viery, druhá vec je trpezlivé zdôvodňovanie našich ďalších postojov pred ľuďmi, vyplývajúcich z viery, zväčša na „klasické cirkevné témy“, o ktoré sa zaujímajú viac. Kiežby sme im však časom vedeli podať to jadro. Neodožeňme ich prvotný záujem nevhodnými odpoveďami na tie otázky, na ktoré sa vôbec pýtajú.

štvrtok

„Lebo živé je Božie slovo, účinné a ostrejšie ako každý dvojsečný meč; preniká až po oddelenie duše od ducha a kĺbov od špiku a rozsudzuje myšlienky a úmysly srdca. A niet tvora, ktorý by bol preň neviditeľný. Všetko je obnažené a odkryté pred očami toho, ktorému sa budeme zodpovedať.“ (Hebr 4, 12-13)

Keď počúvame Tvoje slovo Pane, začujeme aj Tvoj „hlas“, ktorý preniká do našej duše. Prosím Ťa, Pane, o milosť vnímať Tvoje slová pre mňa v Božom slove a nech je pôda môjho srdca pripravená prijať ich, aby postupne menili mňa aj moje okolie – mojou ochotou, ale Tvojou silou.

„V týchto rozľahlých oblastiach neustále vznikajú nové kultúry, pričom kresťania v nich zvyčajne neudávajú tón, často však od nich preberajú také jazykové vyjadrenia, symboly, posolstvá a vzory, ktoré ponúkajú nové pohľady na život, avšak v rozpore s evanjeliom Ježiša Krista. (...) Súčasné premeny týchto veľkých oblastí a kultúra, ktorú predstavujú, sú privilegovanými miestami novej evanjelizácie. Z toho vyplýva potreba premýšľať nad miestami na modlitbu a spoločenstvo s inovatívnymi charakteristikami, aby boli atraktívnejšie a zmysluplnejšie pre mestské obyvateľstvo. Avšak v dôsledku vplyvu masovokomunikačných prostriedkov ani dedinské oblasti nie sú vymanené z týchto kultúrnych premien, ktoré spôsobujú dôležité zmeny aj v ich spôsobe života. Potrebujeme evanjelizáciu, ktorá predstaví nové spôsoby nadväzovania vzťahov s Bohom, s ľuďmi i so životným prostredím a ktorá oživí základné hodnoty. Je nevyhnutné prísť tam, kde sa formujú nové rozprávania a vzory, zasiahnuť Ježišovým slovom najhlbšie jadrá mestskej duše.“ (EG 73-74)

„Dávam vám to, čo som aj ja sám prijal – že Ježiš Kristus bol umučený, zomrel a na tretí deň vstal zmŕtvych.“ Len Ježiš môže zmeniť tento svet k lepšiemu. Mnohí už naňho čakajú, hoci ho nepoznajú, ale chcú počúvať Jeho hlas.

piatok

"Keď ráno v prvý deň týždňa vstal z mŕtvych, zjavil sa najprv Márii Magdaléne, z ktorej kedysi vyhnal sedem zlých duchov. Ona išla a zvestovala to tým, čo s ním bývali a teraz boli smutní a plakali. Ale oni, keď počuli, že žije a že ho videla, neverili. Potom sa v inej podobe zjavil dvom z nich na ceste, keď išli na vidiek. Aj oni to išli zvestovať ostatným, ale ani im neuverili. Napokon sa zjavil samým Jedenástim, keď sedeli pri stole, a vyčítal im neveru a tvrdosť srdca, že neuverili tým, čo ho videli vzkrieseného." (Mk 16, 9-14)

Iste sú situácie, ktorým by sme sa najprv zdráhali uveriť – napr. keby nám príbuzní povedali, že vyhrali obrovské peniaze. Na zázrak zmŕtvychvstania však Ježiš svojich apoštolov pripravoval dlhšie. I našom živote sa niekedy to zmŕtvychvstanie ešte akoby neprejavilo, človek je zasiahnutý „starým štýlom“, nie „novým človekom“. Nezabudnime, že „zúfalými Ježišovými pozostalými“ boli až na Pannu Máriu asi všetci Jeho známi. Toto si priznať je prvý krok k tomu, aby sa mi On ho mohol dať uvidieť ako zmŕtvychvstalý.

"Sú kresťania, ktorých život je ako pôst bez Veľkej noci. Uvedomujem si, že radosť nemožno žiť rovnakým spôsobom vo všetkých etapách a okolnostiach života, pretože tieto okolnosti niekedy bývajú veľmi zložité. Radosť sa prispôsobuje a premieňa, ale vždy zostáva prítomná – aspoň ako lúč svetla, ktorý sa rodí z vnútornej istoty, že sme nekonečne nadovšetko milovaní. Chápem, že ľudia sú náchylní na smútok pre veľké ťažkosti, ktorým musia čeliť, ale kúsok po kúsku musíme dať priestor radosti z viery – ako skrytej, ale istej dôvere aj uprostred najhorších trápení: „Z pokoja si mi vyhnal dušu, zabudol som na blaho… Toto si beriem k srdcu, pre toto budem dúfať. Láskavosť Pána, že nám nie je koniec, veď jeho milosť nepomíňa, obnovuje sa každým ránom; veľká je tvoja vernosť… Dobre je ticho čakať Pánovo spasenie“ (Nár 3, 17. 21 – 23. 26)." (EG 6)

Ježišu drahý, stále v mojom živote akoby nemáš „zdravé nohy“, lebo moja viera v Teba je ochrnutá, „zdravé ruky“, ktoré by sa dotkli Tvojich rán ako Tomášove, „vidiace oči“, ktoré by videli uložené plachty v prázdnom hrobe. Prejav sa, Pane, prehovor do môjho života nanovo, dotkni sa mojej zoslabenej viery, chcem Ťa poznať a milovať, ako to odo mňa chceš...

sobota

„Čujte, národy, slovo Pánovo, ohlasujte ho na ostrovoch v diaľavách a hovorte: „Zhromaždí Izraela ten, čo ho rozptýlil, bude ho strážiť ako pastier svoje stádo.“ Lebo Pán vykúpil Jakuba a vyslobodil ho z ruky mocnejšieho. Prídu a budú jasať na vrchu Sion, budú sa hrnúť k darom Pánovým: za obilím, vínom a olejom, za mláďatami oviec a dobytka. Budú ako zavlažená záhrada a už nebudú hladovať. Vtedy sa panna radosťou roztančí, mládenci i starci zároveň. „Ich smútok zmením na radosť, poteším ich a rozveselím po žiali. Kňazov opojím hojnosťou a môj ľud sa nasýti mojimi darmi.““ (Jer 31, 10-14)

„Každý dobrý dar je zhora“. Aj všetky dobrá materiálne máme od Neho. Môžu a majú nám byť na radosť a úžitok v živote, ale nie do takej miery, že by sa nám stali prednejšími ako Boh sám a Jeho zámery s našimi pozemskými darmi.

„„Veľkým nebezpečenstvom v dnešnom svete, poznačenom rôznorodou a vtieravou ponukou konzumizmu, je sebecký smútok, ktorý vyviera z pohodlného a skúpeho srdca, z horúčkovitého vyhľadávania povrchných radostí, z izolovaného svedomia. Keď sa vnútorný život uzavrie do vlastných záujmov, nezostane v ňom miesto pre druhých, chudobní tam už nemajú priestor, Boží hlas nepočuť, ustane sladká radosť z jeho lásky, vyhasne entuziazmus pre konanie dobra. Aj veriacim hrozí vážne a trvalé riziko. Mnohí mu prepadnú a premenia sa na hnevlivých, nespokojných ľudí bez života. Toto nie je cesta plného a hodnotného života; toto nie je Božia vôľa pre nás; toto nie je život v Duchu, ktorý vyviera zo srdca vzkrieseného Krista."“ (EG 2)

Svätý Otec Ján Pavol II. nás na Slovensku varoval pred kvasom laicizmu, relativizmu, hedonizmu a konzumizmu. Kvas je najprv malý, ale prekvasí väčší obsah. Môže sa vkrádať a ovládať aj srdce kresťana. U toho má byť kvasom ale niekto iný – Ježiš a jeho láska k ľuďom.

3. veľkonočný týždeň

nedeľa

„Tento deň je zasvätený Pánovi, vášmu Bohu. Nežiaľte a neplačte!“ Lebo tento deň je zasvätený nášmu Pánovi. A nermúťte sa, lebo radosť v Pánovi je vaša sila!“ (Neh 8, 9.10)

Nedeľa. Deň Pánovho víťazstva nad smrťou a hriechom. Deň aj môjho víťazstva. Deň aj mojej radosti. Deň Pána, deň oddychu, deň modlitby, deň kostola, deň spoločenstva Cirkvi.

Pápež František: „Napokon radostné spoločenstvo, ktoré hlása evanjelium, vie aj „oslavovať“. Slávi a oslavuje každé malé víťazstvo, každý krok dopredu v evanjelizácii. Radostná evanjelizácia sa stáva krásnou v liturgii ako súčasť každodennej snahy šíriť dobro. Cirkev súčasne evanjelizuje a je evanjelizovaná krásou liturgie, ktorá je oslavou evanjelizačnej činnosti a zároveň prameňom obnovenej túžby po sebadarovaní.“ (EG 24)

Porazený smúti, víťaz sa raduje. Prejavím dnes nejakú radosť z toho, že som vykúpený, že som zachránený, aj keď som taký, aký som.

pondelok

Ježiš povedal svojim učeníkom: „Proste a dostanete! Hľadajte a nájdete! Klopte a otvoria vám! Lebo každý, kto prosí, dostane, a kto hľadá, nájde, a kto klope, tomu otvoria. Alebo je medzi vami človek, čo by podal synovi kameň, keď ho prosí o chlieb? Alebo keby pýtal rybu, čo by mu dal hada? Keď teda vy, hoci ste zlí, viete dávať dobré dary svojim deťom; o čo skôr dá váš Otec, ktorý je na nebesiach, dobré veci tým, čo ho prosia.“ (Mt 7, 7-11)

Kto hľadá, nájde. Týka sa to jednak tých, čo hľadajú v živote pravdu o sebe, živote, zmysle. Ale týka sa to aj tých, čo to už našli. Majú ďalej hľadať, ako túto radosť sprostredkovať iným.

“Vyjdime, vyjdime všetkým ponúknuť život Ježiša Krista. Opakujem tu pre celú Cirkev to, čo som mnohokrát povedal kňazom a veriacim v Buenos Aires: je mi milšia „otlčená“ Cirkev, doráňaná a zašpinená tým, že vychádza do ulíc, než Cirkev chorá z uzavretia a pohodlnosti, z upätosti na vlastné istoty.“ (EG 49)

Sv. Maximilián Kolbe povedal, že Boha uráža ten, kto ho prosí o malé veci. Pane, chcem ťa pokorne prosiť o silu milovať a vydávať svedectvo o Tebe, otvoriť sa pre blížnych, aj s rizikom, že budem „doráňaný, otlčený a zašpinený“. Veď potom mám paradoxne väčšiu istotu, že robím dobro, ako keď myslím len na seba.

utorok

Chcem ťa, Pane, oslavovať celým srdcom, že si vypočul slová mojich úst. Budem ti hrať pred tvárou anjelov, vrhnem sa na tvár pred tvojím svätým chrámom. Tvoje meno budem oslavovať, pretože si milosrdný a verný. Vždy si ma vyslyšal, keď som ťa vzýval, a rozmnožil si vo mne odvahu. Zachráni ma tvoja pravica. Pán za mňa dielo dokončí. Pane, tvoje milosrdenstvo je večné; neopusť dielo svojich rúk. (Ž 138, 1-3.7-8)

„Rozmnožil si vo mne odvahu“, Pane. Pred každou väčšou skúškou v živote bojujeme s tým, že sme na to sami, že sami na to nemáme silu. „Pán za mňa dielo dokončí.“ Nie sme na to sami. Boh si nás sem vyvolil a rátal s tým, že „bude s nami“. Buďme aj my s Ním.

"Treba dbať, aby ohlasovanie evanjelia, vyjadrené vlastnými prostriedkami každej kultúry, viedlo k novej syntéze s danou kultúrou. Aj keď tieto procesy sú vždy pomalé, niekedy nás príliš paralyzuje strach. Ak pochybnostiam a obavám dovolíme, aby udusili všetku odvahu, môže sa stať, že namiesto toho, aby sme boli kreatívni, zostaneme pohodlnými bez akéhokoľvek pokroku, avšak v takom prípade sa svojím prispením nestaneme súčasťou historických procesov, ale zostaneme len divákmi sterilnej stagnácie Cirkvi." (EG 129)

Pane, daj odvahu všetkým ustráchaným, pomôž mi v čomsi dnes prelomiť môj strach v nejakej veci. Pomôž mi byť odvážnym svedkom morálky v dnešnom svete.

streda

„Neviete, že tí, čo bežia na štadióne, bežia síce všetci, ale iba jeden dosiahne víťaznú cenu? Bežte tak, aby ste sa jej zmocnili. A každý, kto závodí, zdržuje sa všetkého; oni preto, aby dosiahli porušiteľný veniec, my však neporušiteľný. Ja teda tak bežím, nie ako na neisto, tak bojujem, nie akoby som bil do vetra. Ale krotím svoje telo a podrobujem si ho, aby som azda, kým iným kážem, sám nebol zavrhnutý.“ (1 Kor 9, 24-27)

Čo za tréningy a koľko času venuje športovec kvôli tomu, aby uspel v pretekoch, v zápase. Zápas o večný život však bojuje každý. Bez námahy nie je odmena, bez tréningu nie je čnosť, bez vytrvalosti večný život.

„On nám umožňuje zdvihnúť hlavu a začať odznova; s nehou, ktorá nás nikdy nesklame a ktorá nám vždy vie prinavrátiť radosť. Neutekajme od Kristovho vzkriesenia, nepokladajme sa za porazených, nech už sa stane čokoľvek. Veď nič nie je mocnejšie ako jeho život, ktorý nás ženie vpred.“ (EG 3)

Skutočná láska niečo stojí, aj spása niečo stojí. Avšak nie sme na tejto ceste sami. Ježiš kráča s nami a pomáha nám vstávať. Komu môžem pomôcť vstať aj ja dnes?

štvrtok

„Vyzývame vás, bratia: napomínajte neporiadnych, posmeľujte malomyseľných, ujímajte sa slabých, ku všetkým buďte zhovievaví! Dajte si pozor, aby sa nik nikomu neodplácal zlým za zlé, ale vždy sa usilujte o dobro medzi sebou i voči všetkým! Ustavične sa radujte! Bez prestania sa modlite, pri všetkom vzdávajte vďaky, lebo to je Božia vôľa v Kristovi Ježišovi pre vás! Ducha neuhášajte, proroctvami nepohŕdajte! Ale všetko skúmajte a čo je dobré, toho sa držte! Chráňte sa zla v akejkoľvek podobe!“ (1 Sol 5, 14-22)

Pane, často vnímame modlitbu len ako čosi, čo nám ukrajuje už aj tak z málo voľného času. Pomôž nám vnímať modlitbu ako požehnanie do všetkého ostatného. Veď stretnúť sa s Tebou napĺňa náš deň inou istotou, radosťou a motiváciou!

Svätý Otec Benedikt XVI. raz napísal bohoslovcom: "Keď Pán káže: „Neprestajne sa modlite“, samozrejme, od vás nepožaduje, aby ste neustále odriekali slová modlitby, ale chce, aby ste s ním nestratili vnútorný kontakt. Zmyslom našej modlitby je cvičiť sa v udržiavaní tohto kontaktu. Preto je dôležité, aby sa deň začínal i končil modlitbou; aby sme počúvali Boha v čítaní Písma; aby sme sa mu zdôverovali so svojimi túžbami a nádejami, radosťami i trápeniami, so svojimi omylmi i so svojou vďačnosťou za všetko krásne a dobré a mali ho tak stále pred očami ako oporný bod nášho života. Takto sa staneme vnímavými na svoje chyby a naučíme sa na sebe pracovať; no staneme sa vnímavými aj na všetko krásne a dobré, čo prijímame každý deň ako niečo samozrejmé, a tak vzrastá naša vďačnosť. S vďačnosťou rastie aj radosť z toho, že Boh je blízko nás a že mu smieme slúžiť."

Pane, nauč nás žiť tak, akoby si kráčal stále vedľa nás. Ale okrem toho, daruj nám pokoru, aby sme sa Ťa nebáli na nič spýtať, poradiť si.

piatok

"Keď to počuli, bolesť im prenikla srdce a povedali Petrovi a ostatným apoštolom: „Čo máme robiť, bratia?“ Peter im povedal: „Robte pokánie a nech sa dá každý z vás pokrstiť v mene Ježiša Krista na odpustenie svojich hriechov a dostanete dar Svätého Ducha. Veď to prisľúbenie patrí vám a vašim deťom i všetkým, čo sú ďaleko, všetkým, ktorých si povolá Pán, náš Boh.“ A ešte mnohými inými slovami ich zaprisahával a povzbudzoval: „Zachráňte sa z tohto zvrhlého pokolenia!“ Oni prijali jeho slovo a dali sa pokrstiť; a v ten deň sa pridalo asi tritisíc duší." (Sk 2, 37-41)

Peter v kázni neponúkal nikomu slávu, peniaze, moc, majetok, ale ponúkol im čosi hlbšie – zmysel života. Oni jeho slovo prijali.

"Pokušenie sa často prejavuje vo výhovorkách a sťažnostiach, akoby na to, aby sme sa dokázali radovať, musel byť splnený nekonečný zoznam podmienok. Je to tak, pretože „technologická spoločnosť dokázala znásobiť príležitosti na potešenie, ale len veľmi ťažko dokáže vyvolať radosť“. Môžem povedať, že tie najkrajšie a najspontánnejšie radosti, ktoré som počas svojho života zažil, boli radosti veľmi chudobných ľudí, ktorí toho mali naozaj veľmi málo.“ (EG 7)

Mať humor, ale nemať radosť. Mať zážitok, ale dočasný a nenapĺňajúci. Vlastniť seba, ale nemať Boha. O tomto nešťastí je dnešný svet. Ježiš nás učí, že On je „cesta, pravda a život“.

sobota

„Ale Peter povedal: „Striebro a zlato nemám, ale čo mám, to ti dám: V mene Ježiša Krista Nazaretského vstaň a choď!“ Chytil ho za pravú ruku a zodvihol ho. Vtom mu spevneli nohy a členky, vyskočil, postavil sa a chodil. Vošiel s nimi do chrámu, chodil, vyskakoval a chválil Boha. Všetok ľud videl, ako chodí a chváli Boha, a poznali ho, že je to ten, čo sedával pri Krásnej bráne chrámu a žobral. A naplnil ich úžas a vzrušenie nad tým, čo sa s ním stalo.“ (Sk 3, 6-10)

Bývalí rybári sa tajomne stávajú rybármi ľudí. Ako? Ježiš „loví“ za nich. Oni sú len ochotnou „udicou“, ochotnými „ústami“ a „rukami“ Krista.

„Nikdy ma neunaví opakovať slová Benedikta XVI., ktoré nás vedú do centra evanjelia: „Na začiatku toho, že je niekto kresťanom, nestojí etické rozhodnutie alebo veľkolepá myšlienka, ale skôr stretnutie s udalosťou, s Osobou, ktorá ponúka životu celkom nový horizont a tým aj zásadné smerovanie.“ (EG 7)

Peter s Jánom nedali chorému len zdravie, ale ďaleko viac: samého Krista. Popri všetkej možnej pomoci dnešnému svetu, ktorú potrebuje – potrebuje predovšetkým Krista.

4. veľkonočný týždeň

nedeľa

"Vytrvalo sa zúčastňovali na učení apoštolov a na bratskom spoločenstve, na lámaní chleba a na modlitbách. Všetkých sa zmocňovala bázeň; prostredníctvom apoštolov sa dialo množstvo divov a znamení. Všetci, čo uverili, boli pospolu a všetko mali spoločné. Predávali pozemky a majetky a rozdeľovali ich všetkým, podľa toho, ako kto potreboval. Deň čo deň svorne zotrvávali v chráme, po domoch lámali chlieb a s radosťou a úprimným srdcom požívali pokrm. Chválili Boha a boli milí všetkému ľudu. A Pán každý deň rozmnožoval tých, čo mali byť spasení." (Sk 2, 42-47)

Tu je pekne zhrnutý život kresťana, jeho piliere viery: učenie apoštolov = Cirkev a jej náuka, Sväté Písmo, pápež; bratské spoločenstvo = spoločenstvo a služba druhým; lámanie chleba = Eucharistia; a modlitby. Sú to 4 piliere stoličky viery, ktorá stojí pevne, len keď sú všetky 4.

"Misionárske srdce si je vedomé týchto limitov a stáva sa „slabým pre slabých... a všetkým pre všetkých“ (1 Kor 9, 22). Nikdy sa neuzatvára, nikdy sa neskrýva za vlastné istoty, nikdy si nevolí tvrdosť ako prostriedok sebaobrany. Vie, že ono samo musí rásť v chápaní evanjelia a rozlišovaní ciest Ducha, a preto nezanedbáva dobro, ktoré môže vykonať, aj keď riskuje, že sa zašpiní blatom ulice." (EG 45)

Boh sa sklonil v Kristovi k nám, slabým ľuďom. Kvôli nám padal na Krížovej ceste „do prachu ulice“. Dnes sme my pozvaní, obrazne povedané, „zašpiniť sa blatom ulice“, pretože chceme prísť k našim bratom a sestrám, ktorí nás potrebujú.

pondelok

„Pánov anjel povedal Filipovi: „Vstaň a choď na juh k ceste, čo vedie z Jeruzalema do Gazy; je pustá.“ On vstal a šiel. Tu videl Etiópčana, eunucha a veľmoža etiópskej kráľovnej Kandaky, správcu všetkých jej pokladov, ktorý sa prišiel do Jeruzalema pokloniť Bohu, a už sa vracal. Sedel na svojom voze a čítal proroka Izaiáša. Tu povedal Duch Filipovi: „Choď a pridaj sa k tamtomu vozu.“ Keď Filip pribehol a počul, že číta proroka Izaiáša. (...) Eunuch povedal Filipovi: „Prosím ťa, o kom to prorok hovorí? O sebe, či o niekom inom?“ Tu Filip otvoril ústa a počnúc týmto miestom z Písma, zvestoval mu Ježiša. Ako išli cestou, došli k akejsi vode a eunuch vravel: „Pozri, voda! Čo prekáža, aby som sa dal pokrstiť?“ Rozkázal zastaviť voz a obaja, Filip i eunuch, zostúpili do vody a pokrstil ho. Keď vystúpili z vody, Pánov Duch Filipa uniesol a eunuch ho viac nevidel; ale šiel svojou cestou plný radosti. A Filip sa našiel v Azote. Chodil po všetkých mestách a hlásal evanjelium, až prišiel do Cézarey.“ (Sk 8, 26-30.34-40)

Eunuch, ctiteľ pravého Boha, prišiel ako jeden z cudzincov pokloniť sa Bohu do Jeruzalema. Aj keď v srdci hľadal, nenašiel, čo potreboval nájsť. Boh však jeho snahu vidí a posiela mu Filipa, ktorý mu povie ostatné.

"Ak nás niečo má sväto znepokojovať alebo trápiť naše svedomie, tak je to tá vec, že mnoho našich bratov žije bez sily, svetla a útechy priateľstva s Ježišom Kristom, bez spoločenstva viery, ktorá ich prijíma, bez horizontu zmyslu a života. Dúfam, že skôr než strach z urobenia chyby bude nás pobádať strach z uzatvorenia sa do štruktúr, ktoré nám poskytujú falošnú istotu; do predpisov, ktoré nás menia na neúprosných sudcov, do zvyklostí, uprostred ktorých sa cítime pokojní, i keď vonku je veľa hladných a Ježiš nám neustále opakuje: „Vy im dajte jesť!“ (Mk 6, 37)." (EG 49)

My sami možno ešte hľadáme odpoveď na veľa otázok našej viery. Ale niektorí nepoznajú ani jej základné posolstvo. Eunuch hľadal a našiel. Hľadajme aj my a nájdeme. Pomáhajme hľadať iným, aby našli.

utorok

„Preto vám hovorím: Nebuďte ustarostení o svoj život, čo budete jesť, ani o svoje telo, čím sa zaodejete. Či život nie je viac ako jedlo a telo viac ako odev? Pozrite sa na nebeské vtáky: nesejú, ani nežnú, ani do stodôl nezhromažďujú, a váš nebeský Otec ich živí. Nie ste vy oveľa viac ako ony? A kto z vás si môže starosťami pridať čo len lakeť k svojmu životu? A čo sa tak staráte o svoj odev? Pozrite sa na poľné ľalie, ako rastú: nepracujú, nepradú; a hovorím vám, že ani Šalamún v celej svojej sláve nebol oblečený tak ako jediná z nich. Keď teda Boh takto oblieka poľnú bylinu, ktorá dnes je tu a zajtra ju hodia do pece, o čo skôr vás, vy maloverní?! Nebuďte teda ustarostení a nehovorte: »Čo budeme jesť?« alebo: »Čo budeme piť?« alebo: »Čo si oblečieme?«! Veď po tomto všetkom sa zháňajú pohania. Váš nebeský Otec predsa vie, že toto všetko potrebujete. Hľadajte teda najprv Božie kráľovstvo a jeho spravodlivosť a toto všetko dostanete navyše. Preto nebuďte ustarostení o zajtrajšok; zajtrajší deň sa postará sám o seba. Každý deň má dosť svojho trápenia.“ (Mt 6, 25-34)

Prestanem s fajčením, ale až od zajtra. Obmedzím pozeranie televízora, ale až keď skončí môj obľúbený seriál. Budem sa viac modliť, ale až keď mi zvýšia plat, alebo až keď mi Boh pomôže získať si to pekné dievča. Existuje aj iná cesta - hľadať najprv Boha a veriť, že mi dá ešte omnoho lepšie.

„Ježiš v mestách túži rozšíriť život v hojnosti. Zjednocujúci a plný zmysel ľudského života, ktorý evanjelium predkladá, je najlepším liekom na choroby mesta.“ (EG 75)

Akú svoju starosť by som dnes vedel v dôvere ponúknuť Bohu?

streda

A zasa povedal: „K čomu prirovnám Božie kráľovstvo? Podobá sa kvasu, ktorý žena vezme a vmiesi do troch mier múky, až sa všetko prekvasí.“ (Lk 13, 20-21)

Iste mnohí ľudia by túžili mať bezodný čarovný mešec peňazí, z ktorého peňazí by nikdy neubudlo. Avšak existuje aj takýto duchovný mešec – je Ním Kristus. Láska k nemu a Jeho láska k nám síce často nie je tam, kde by sme ju čakali, ale tiež pretvára svet a ľudí, kde by sme to zasa nepredpokladali.

„Ale žiť do hĺbky to, čo je ľudské, a vstupovať do srdca jednotlivých problémov kvasom svedectva, to v každej kultúre a v každom meste kresťanov zlepšuje a dané mesto zúrodňuje.“ EG (75)

Prinesiem dnes lásku, či záujem, do nejakého „strnulého“ vzťahu. Napr. sa dám do reči s kolegom, s ktorým sme sa už dávno nerozprávali, lebo si ani nemáme čo povedať. Opýtam sa, či mu s niečím nepomôžem. Budem sa snažiť pochopiť jeho problém a ponúknuť mu riešenie, aké mi radí Kristus.

štvrtok

„Dobre ste bežali. Kto vás zadržal, aby ste odporovali pravde? Toto navádzanie nie je od toho, ktorý vás volá. Trochu kvasu prekvasí celé cesto. Ja vám dôverujem v Pánovi, že nebudete nijako ináč zmýšľať. Ale ten, čo vás mätie, odnesie si trest, nech je to ktokoľvek.“ (Gal 5, 7-9)

Kvas môže byť nielen užitočný, ale aj „škodlivý“. Škaredý vtip, zaujímavá klebeta, vhodná príležitosť k odplate – to všetko sú pokušenia zlého kvasu, pretože sa zrejme budú rýchlo šíriť.

„Globalizácia v mnohých krajinách spôsobila rýchly rozklad vlastných kultúrnych koreňov – a to prostredníctvom invázie vplyvu iných kultúr, ktoré sú ekonomicky rozvinuté, ale eticky zoslabnuté. (...) K tomuto často dochádza aj v oblasti hromadných oznamovacích prostriedkov; tieto sú väčšinou riadené zo stredísk v severnej časti sveta, neberú vždy patričný ohľad na prednostné ciele a problémy týchto krajín ani nerešpektujú ich kultúrny ráz“. (...) Povstávajú nové formy správania sa, ktoré sú výsledkom prehnaného vystavovania sa vplyvom komunikačných prostriedkov. (…) Dôsledkom toho je, že negatívne aspekty priemyslu médií a zábavy ohrozujú tradičné hodnoty““ (EG 62)

Rozšírim dnes nejaký dobrý, poučiteľný, kvalitný, neurážajúci vtip. Pri osobnom stretnutí, cez Facebook, mailom. Poznám aj kresťanské vtipy? Iste sú niektoré aj evanjelizačné. Už hovoriť len pekné (ale kvalitné) vtipy je svedectvo pred ľuďmi, že si vážim hodnotu človeka. A nie každý vtip s kresťanským obsahom je aj skutočne „kresťanský“ (napr. neironický).

piatok

“Keď raz stál pri Genezaretskom jazere, tlačil sa naň zástup, lebo chcel počuť Božie slovo. Tu zbadal pri brehu dve lode. Rybári z nich vystúpili a prali si siete. Nastúpil na jednu z lodí, ktorá patrila Šimonovi, a poprosil ho, aby trocha odrazil od brehu. Potom si sadol a z loďky učil zástupy. Keď prestal hovoriť, povedal Šimonovi: „Zatiahni na hlbinu a spustite siete na lov!“ Šimon mu odpovedal: „Učiteľ, celú noc sme sa namáhali, a nič sme nechytili. Ale na tvoje slovo spustím siete.“ Len čo to urobili, chytili také množstvo rýb, až sa im siete trhali. Preto dali znamenie spoločníkom, čo boli na druhej lodi, aby im prišli pomôcť. Oni prišli a obidve loďky naplnili tak, že sa potápali. Keď to videl Šimon Peter, padol Ježišovi k nohám a povedal: „Pane, odíď odo mňa, lebo som človek hriešny.“ Hrôza sa totiž zmocnila jeho i všetkých, čo boli s ním, nad úlovkom rýb, ktoré chytili. Takisto aj Zebedejových synov Jakuba a Jána, ktorí boli Šimonovými spoločníkmi. Tu Ježiš povedal Šimonovi: „Neboj sa, odteraz budeš loviť už ľudí.“ A keď pritiahli lode k brehu, opustili všetko a išli za ním.” (Lk 5, 1-11)

“Zatiahni na hlbinu!” Toto heslo bolo akoby heslom Jána Pavla II. pre kresťanov do 3. tisícročia. Až kto zatiahne na hlbinu, chytí “množstvo” rýb. Až kto kope, nájde poklad, až kto hľadá, nájde.

“V prevládajúcej kultúre súčasnosti prvé miesto zaujíma to, čo je vonkajšie, okamžité, viditeľné, rýchle, povrchné, dočasné. To, čo je reálne, ustupuje tomu, čo je zdanlivé.“ (EG 62)

Pane, prosíme Ťa o milosť nebáť sa ísť do hĺbky v otázke zmyslu života, aj keď svet sa tomu smeje a hľadá jednoduchšie a „okatejšie“ riešenia, ale povrchné. Ďakujeme Ti, že si si nás vyvolil, aby sme predovšetkým hlbšie poznali Tvoju lásku.

sobota

„Všetko, čo chcete, aby ľudia robili vám, robte aj vy im. Lebo to je Zákon i Proroci.“ (Mt 7, 12)

Milovať a robiť dobro je v najhlbšom vnútri všetkých nás. Či v Boha veríme, alebo nie. Iba láska podávaná ďalej blížnym nás skutočne hlboko napĺňa.

Najväčším prejavom lásky k blížnemu je zvestovať mu Krista.

Pane, daj mi milosť pochopiť, že moja viera bude zrelá, až keď sa ňou nebudem báť obohatiť druhých. To bude vtedy, keď budem mať s Tebou ozaj osobný vzťah, inak sa mi bude ťažko prekonávať svedčiť o komsi, kto sa v mojom živote ani poriadne neprejavil, neprehovoril, nepodržal, nepovzbudil, neuzdravil, nepomohol.

5. veľkonočný týždeň

nedeľa

"Milovaní, keď nás Boh tak miluje, aj my sme povinní milovať jeden druhého. Boha nikto nikdy nevidel; ale keď sa milujeme navzájom, Boh ostáva v nás a jeho láska v nás je dokonalá. A že ostávame v ňom a on v nás, poznávame podľa toho, že nám dal zo svojho Ducha. A my sme videli a svedčíme, že Otec poslal Syna za Spasiteľa sveta. Kto vyzná: „Ježiš je Boží Syn,“ ostáva v ňom Boh a on v Bohu. A my, čo sme uverili, spoznali sme lásku, akú má Boh k nám. Boh je láska; a kto ostáva v láske, ostáva v Bohu a Boh ostáva v ňom." (1 Jn 4, 11-16)

Predovšetkým lásku a schopnosť milovať si prenesieme na druhý svet. „Trénujeme“ sa na večnosť. Kto tam chce byť najšťastnejší?

"Celý Ježišov život, jeho prístup k chudobným, jeho gestá, jeho koherencia, jeho každodenná a jednoduchá štedrosť a napokon aj jeho úplné sebadarovanie, to všetko je vzácne a prihovára sa nášmu osobnému životu. Vždy keď to znovu objavíme, zistíme, že práve toto ľudia potrebujú, aj keď o tom nevedia: „Čo teda uctievate, hoci to nepoznáte, to vám ja zvestujem“ (Sk 17, 23). Niekedy strácame nadšenie pre misiu a zabúdame, že evanjelium zodpovedá najhlbším ľudským potrebám; veď všetci sme boli stvorení na to, čo nám evanjelium predkladá: na priateľstvo s Ježišom a na bratskú lásku. Ak dokážeme adekvátnym a pekným spôsobom vyjadriť podstatný obsah evanjelia, naše posolstvo určite odpovie na najhlbšie otázky sŕdc: „Misionár pri hlásaní Krista medzi nekresťanmi vychádza z presvedčenia, že tak u jednotlivcov, ako aj u národov skrze pôsobenie Ducha už je – aj keď podvedome – očakávanie počuť pravdu o Bohu, o človeku, o ceste k oslobodeniu od hriechu a smrti. Oduševnenie pri hlásaní Krista prichádza z presvedčenia, že môže odpovedať na toto očakávanie.“" (EG 265)

Ako povedal Pavol VI., už samo hlásanie evanjelia má moc vzbudiť vieru. Nie je to teda len o nás, my sme iba nástroj, on vzbudzuje a zväčšuje vieru v srdciach ľudí.

pondelok

"Šavol schvaľoval, že ho zabili. V ten deň sa začalo veľké prenasledovanie Cirkvi v Jeruzaleme a všetci sa okrem apoštolov rozpŕchli po krajoch Judey a Samárie. Štefana pochovali bohabojní muži a veľmi nad ním plakali. Ale Šavol ničil Cirkev, vnikal do domov a odvláčal mužov i ženy a dával ich do väzenia." (Sk 8, 1-3)

Kristus sa stretal nielen s obdivovateľmi a nasledovníkmi, ale aj s nepriateľmi, dokonca veľmi ostrými. Podobne aj každý kresťan žijúci svoju vieru. Ježiša čakal kríž, ale aj zmŕtvychvstanie. Aj nás.

„Sprevádza ľudstvo na všetkých jeho cestách, nech sú akokoľvek náročné alebo dlhé. Pozná dlhé čakanie a apoštolskú vytrvalosť. Evanjelizácia má veľkú trpezlivosť a je si vedomá prekážok. Verná Pánovmu daru, vie prinášať ovocie. Spoločenstvo hlásajúce evanjelium vždy dáva pozor na ovocie, pretože Pán chce, aby bolo plodné. Stará sa o zrno a nestráca pokoj pre kúkoľ. Keď rozsievač vidí vzrastať kúkoľ uprostred pšenice, nereaguje lamentovaním ani panikárením. Nájde spôsob, ako Slovo vložiť do konkrétnej situácie, aby prinieslo plody nového života – aj keď sa môžu zdať len čiastočné alebo nedokonalé.“ (EG 24)

Neúspech viery v spoločnosti – cez odpor voči morálke, predstaviteľom viery, učeniu Cirkvi, prirodzeným názorom na rodinu a manželstvo – nie je dôvodom beznádejnému k lamentovaniu, ani panikáreniu. Šíriť dobro je naším hlavným cieľom. Kúkoľ – zlo – tu bude vždy. Dobre zakorenené dobro však prerastie zlo.

utorok

„Apoštoli sa zišli k Ježišovi a porozprávali mu všetko, čo robili a učili. On im povedal: „Poďte vy sami do ústrania na pusté miesto a trochu si odpočiňte.“ Lebo stále prichádzalo a odchádzalo mnoho ľudí a nemali sa kedy ani najesť. Odišli teda loďou na pusté miesto do samoty.“ (Mk 6, 30-32)

Dnešný rytmus doby nás núti aj robiť si menej prestávok, pozastavení sa, zamýšľania sa. A keď sa už k nejakému voľnu dostaneme, využijeme ho na relax hudbou, televíziou, filmom, avšak nie tichom. Boh hovorí predovšetkým v tichu.

Žijeme v spoločnosti informácií, ktorá nás neustále presycuje údajmi, a to takým spôsobom, akoby všetky boli na rovnakej úrovni, až napokon nás privádza k hroznej povrchnosti pri posudzovaní morálnych otázok. V dôsledku toho je veľmi potrebná výchova, ktorá učí kriticky myslieť a ponúka cestu dozrievania v hodnotách. (EG 64)

Pane, uč ma predovšetkým vyhradiť si čas na rozhovor s Tebou – a iba s Tebou – každé ráno a každý večer. Ďakujem Ti Pane, lebo sám to nedokážem.

streda

„Loďka bola už mnoho stadií od zeme a zmietali ňou vlny, lebo vietor dul proti nim. Nad ránom sa, kráčajúc po mori, blížil k nim Ježiš. Keď ho učeníci videli kráčať po mori, vzrušení vraveli: „Mátoha!“ A od strachu vykríkli. Ale Ježiš sa im hneď prihovoril: „Vzchopte sa! To som ja, nebojte sa!““ (Mt 14, 24-27)

„Vietor dul proti nim“. Vietor je však aj každý nepokoj v našom živote, neuzmierený vzťah, strach z budúcnosti, strach z vývinu choroby. Pohliadnime na Krista kráčajúceho po vode našich problémov, aby nás mohol zachytiť „topiacich sa“, ako Petra.

„Pamätám si tiež opravdivú radosť tých, ktorí si aj uprostred náročných pracovných povinností dokázali zachovať veriace, štedré a jednoduché srdce. Rozličnými spôsobmi tieto radosti vyvierajú z prameňa veľkej Božej lásky, ktorá sa prejavila v Ježišovi Kristovi.“ (EG 7)

Hoci je niekedy život ťažký, jednoduché veriace srdce v ňom dokáže vidieť príležitosť k vernosti Bohu a od Neho si vyprosuje aj posilu kráčať vytrvalo ďalej.

štvrtok

„Blahoslavení chudobní v duchu, lebo ich je nebeské kráľovstvo. Blahoslavení plačúci, lebo oni budú potešení. Blahoslavení tichí, lebo oni budú dedičmi zeme. Blahoslavení lační a smädní po spravodlivosti, lebo oni budú nasýtení. Blahoslavení milosrdní, lebo oni dosiahnu milosrdenstvo. Blahoslavení čistého srdca, lebo oni uvidia Boha. Blahoslavení tí, čo šíria pokoj, lebo ich budú volať Božími synmi. Blahoslavení prenasledovaní pre spravodlivosť, lebo ich je nebeské kráľovstvo. Blahoslavení ste, keď vás budú pre mňa potupovať a prenasledovať a všetko zlé na vás nepravdivo hovoriť; radujte sa a jasajte, lebo máte hojnú odmenu v nebi. Tak prenasledovali aj prorokov, ktorí boli pred vami." (Mt 5, 3-12)

Blahoslavení milosrdní, šíriaci pokoj, prenasledovaní – to nie sú blahoslavenstvá vyplývajúce z pasivity, ale z dobrej aktivity. Mnohí hľadajú šťastie a nenachádzajú ho. To preto, lebo ho nehľadajú v službe druhým ľuďom, ktoré napĺňa najzákladnejšiu túžbu – lásku k blížnemu a tak nepriamo aj k Bohu.

„V čase, keď potrebujeme viac misionárskeho dynamizmu, ktorý dáva svetu soľ a svetlo, mnohí laici sa boja, že ich niekto osloví, aby pomohli uskutočniť nejakú apoštolskú úlohu, a snažia sa utiecť od akejkoľvek povinnosti, ktorá by im mohla ubrať z voľného času. (...) Príčinou toho býva, že ľudia cítia silnú potrebu zachovať si svoj autonómny priestor, ako keby úloha hlásania evanjelia bola nebezpečným jedom, a nie radostnou odpoveďou na Božiu lásku, ktorá nás povoláva na misiu a robí nás naplnenými a plodnými. Niektorí sa bránia tomu, aby naplno zakúsili ohlasovanie, a zostávajú paralyzovaní ľahostajnosťou.“ (EG 81)

Komu poslúžim, popri všetkých mojich dnešných úlohách a možno nedostatku času, a ako? Nezabudnem, že aj ku mne sa Ježiš sklonil a nemusel to urobiť. Služba napĺňa a posilňuje, lenivosť ničí a vyčerpáva.

piatok

"Na harfe hrajte Pánovi, jeho svätí, vzdávajte vďaky jeho menu svätému. Lebo len chvíľku trvá jeho hnev, ale celý život jeho láskavosť. Podvečer je nám hosťom plač a radosť nad ránom.“ (Ž 30, 5-6)

Utrpenie pre Krista a radosť, to sú dve spojené nádoby. Kto trpí pre Krista, teda, pre správnu vec, vie, že sa bude aj radovať.

“Radosť evanjelia nám nikto a nič nebude môcť vziať (porov. Jn 16, 22). Všetky zlá tohto sveta – aj tie, ktoré sa týkajú Cirkvi – nemôžu ospravedlniť zmenšenie nášho úsilia a nášho zápalu. Považujme ich za výzvy na rast. Okrem toho pohľad viery je schopný rozpoznať svetlo, ktoré šíri Duch Svätý uprostred temnoty – pamätajúc na to, že „kde sa rozmnožil hriech, tam sa ešte väčšmi rozhojnila milosť“ (Rim 5, 20).“ (EG 84)

Okrem všelijakých negatívnych stránok doby musíme priznať aj množstvo dobrých, po ktorých túžili napríklad naši predkovia: mier, sloboda, schopnosť rýchlo komunikovať, cestovať, spoznávať ľudí aj svet. Podobne aj v duchovnom zmysle, kde sa rozšíril hriech, prichádza Boh, aby posilnil opačné riešenie dobra: môžeme sa slobodne stretávať a vyznávať vieru, posilňovať sa v nej navzájom svedectvami, čo pre nás Boh urobil, denne prijímať Eucharistiu, počúvať hlas Svätého Otca, máme k dispozícii Sväté Písmo. A tiež ponúka svetu obrovské Božie milosrdenstvo.

sobota

"Vy ste toho svedkami. Hľa, ja na vás zošlem, čo môj Otec prisľúbil. Preto zostaňte v meste, kým nebudete vystrojení mocou z výsosti!“" (Lk 24, 48-49)

Duch Svätý pôsobí aj dnes, Ježiš ho nezoslal len vtedy na Turíce na apoštolov. „Ak niekoho z vás ako otca poprosí syn o rybu, vari mu dá namiesto ryby hada? Alebo ak pýta vajce, podá mu škorpióna? Keď teda vy, hoci ste zlí, viete dávať dobré dary svojim deťom, o čo skôr dá nebeský Otec Ducha Svätého tým, čo ho prosia!“ (Lk 11, 11-13) Nebojme sa prosiť o Ducha a to nielen vtedy, keď ho „súrne“ potrebujeme.

„Päťdesiat rokov po Druhom vatikánskom koncile, aj keď nás trápia bolesti našej doby a máme už ďaleko od naivného optimizmu, náš väčší realizmus nesmie znamenať menšiu dôveru v Ducha Svätého ani menšiu štedrosť.“ (EG 84)

Duch Svätý „nezaspal“, pôsobí, i keď Ho nevidíme. Obnoviť dôveru v Ducha Svätého znamená aj oživiť našu vieru v Božie zasahovanie a prozreteľnosť v dejinách, vrátane nášho štátu, mesta, rodiny a seba samých.

6. veľkonočný týždeň

nedeľa

„Tomáš, jeden z Dvanástich, nazývaný Didymus, nebol s nimi, keď prišiel Ježiš. Ostatní učeníci mu hovorili: „Videli sme Pána.“ Ale on im povedal: „Ak neuvidím na jeho rukách stopy po klincoch a nevložím svoj prst do rán po klincoch a nevložím svoju ruku do jeho boku, neuverím.“ O osem dní boli jeho učeníci zasa vnútri a Tomáš bol s nimi. Prišiel Ježiš, hoci dvere boli zatvorené, stal si doprostred a povedal: „Pokoj vám!“ Potom povedal Tomášovi: „Vlož sem prst a pozri moje ruky! Vystri ruku a vlož ju do môjho boku! A nebuď neveriaci, ale veriaci!“ Tomáš mu odpovedal: „Pán môj a Boh môj!“ Ježiš mu povedal: „Uveril si, pretože si ma videl. Blahoslavení tí, čo nevideli, a uverili.““ (Jn 20, 24-29)

Tomáš, zohnutý smútkom za zabitým Ježišom, nechcel uveriť v opak. Videl len to zlé a iné už ani nechcel. Ježiš však zasahuje aj do jeho života a o týždeň sa zjavuje aj jemu a vyčíta mu nevieru. Nenechajme sa „zničiť“ vlastnými idealistickými predstavami o svete a našom okolí.

Blahoslavený Ján XXIII. povedal: „Nie bez zármutku počúvame o tých, ktorí – hoc aj zapálení nadšením pre vieru – hodnotia veci bez dostatočnej objektívnosti a rozumného úsudku. V súčasných podmienkach ľudskej spoločnosti nie sú schopní vidieť nič iné ako ruiny a trápenia... Zdá sa nám, že musíme rozhodne nesúhlasiť s týmito prorokmi nešťastia, ktorí ohlasujú stále len to najhoršie, akoby už hrozil koniec sveta. V súčasnom stave vecí, v ktorom sa zdá, že ľudstvo vstupuje do nového poriadku, treba predovšetkým venovať pozornosť tajomným plánom Božej prozreteľnosti, ktoré sa uskutočnia v nasledujúcich časoch prostredníctvom činnosti ľudí, často presahujúc ich očakávania, a s múdrosťou nasmerujú všetko, dokonca aj ľudské protivenstvá, pre dobro Cirkvi.“ (EG 84)

Tento príhovor pri otvorení 2. vatikánskeho koncilu je stale aktuálny – skúmať tajomné plány Božej prozreteľnosti zneje možno veľmi nejasne a neurčito, avšak v hlase súčasného Svätého Otca a našich biskupov poznávame jasnejšie Božiu prozreteľnosť pre našu dobu.

pondelok

„Čo nechcete, aby druhí robili vám, nerobte ani vy im.“ (Mt 7, 12)

“Zlaté pravidlo” – správať sa k druhým tak, ako to od nich aj očakávam. Ako by bolo na svete dobre, keby to každý žil!

“Tak sa formuje to najnebezpečnejšie, teda „sivý pragmatizmus každodenného života Cirkvi, v ktorom všetko zdanlivo normálne napreduje, ale viera sa v skutočnosti opotrebúva a degeneruje na malomyseľnosť“. Rozvíja sa psychológia hrobu, ktorá krok za krokom premieňa kresťanov na múmie z múzea. Sklamaní realitou, Cirkvou a sebou samými, žijú v neustálom pokušení prepadnúť melancholickému smútku a beznádeji, ktorá sa zmocňuje ľudského srdca ako „najúčinnejší elixír démona“. Pozvaní vyžarovať svetlo a sprostredkúvať život, nechajú sa napokon fascinovať vecami, ktoré produkujú len temnotu i vnútornú únavu a ktoré pomaly oslabujú apoštolský dynamizmus. Kvôli tomuto všetkému si dovolím naliehať: nenechajme si ukradnúť radosť z hlásania evanjelia!“ (EG 83)

Aj byť zbytočne melancholický, negativistický, kritický na druhých je iste niečo, čo by som tiež nechcel ja pocítiť z ich strany. “Nerobte ani vy im” teda – nebuďme šíriteľmi beznádeje, ale dodávajme svetu nádej – to tento svet potrebuje, lebo len to ho dokáže naplniť.

utorok

"Na druhý deň sa Ježiš rozhodol odísť do Galiley. Stretol Filipa a povedal mu: „Poď za mnou!“ Filip bol z Betsaidy, z Ondrejovho a Petrovho mesta. Filip sa stretol s Natanaelom a povedal mu: „Našli sme toho, o ktorom písal Mojžiš v Zákone a Proroci, Ježiša, Jozefovho syna z Nazareta.“ Natanael mu vravel: „Môže byť z Nazareta niečo dobré?!“ Filip mu odpovedal: „Poď a uvidíš!“" (Jn 1, 46-46)

Zdravá nedôverčivosť môže byť aj dobrá. Aj Natanael najprv skúmal Ježiša, ale jeho úprimnosť Ježiš hneď odhalil a Natanael rýchlo pochopil, kým Ježiš je.

“Mediálna kultúra a niektoré intelektuálne prostredia prejavujú voči posolstvu Cirkvi výraznú nedôveru a pochybnosti. V dôsledku toho sa vo viacerých ľuďoch činných v oblasti pastorácie vytvára akýsi druh komplexu menejcennosti, ktorý ich privádza k tomu, že relativizujú alebo ukrývajú svoju kresťanskú identitu a svoje presvedčenie. Tak vzniká začarovaný kruh, pretože nie sú šťastní z toho, čo robia a čím sú, a necítia sa stotožnení s poslaním evanjelizovať: to všetko veľmi oslabuje ich službu. Niekedy udusia misijnú radosť akýmsi posadnutím byť ako ostatní a vlastniť všetko, čo majú druhí. Týmto spôsobom sa úloha evanjelizácie stáva násilnou; venuje sa jej len málo úsilia a veľmi limitovaný čas.“ (EG 79)

Ani v dobe Ježiša nemal podporu hlavných “medií”. Židia sa báli, že Rimania im rozvrátia krajinu, Rimania sa báli každej vzbury. Boh si použil “malých” hlásateľov Božej zvesti o vykúpení. Takými sme aj my. Evanjelium má moc pretrvať do konca sveta, na to nezabúdajme.

streda

"Ale nie som sám, lebo Otec je so mnou. Toto som vám povedal, aby ste vo mne mali pokoj. Vo svete máte súženie, ale dúfajte, ja som premohol svet!“" (Jn 16, 32-33)

Pokoj ako zbraň našej viery. Nie pokoj sebecký, dosebazahľadený, nevidiaci iných, ale pokoj plynúci z dôvery v prítomnosť milujúceho a mocného Boha.

„Jedným z najväčších pokušení potláčajúcich zápal a odvahu je pocit porazenosti, ktorý z nás robí nespokojných, skleslých pesimistov so zamračenou tvárou. Nik nemôže vyraziť do boja, ak už vopred neverí vo víťazstvo. Kto začína bez dôvery, ten už dopredu prehral polovicu bitky a navyše zakopáva svoje talenty. (...) Treba pamätať na to, čo Pán povedal svätému Pavlovi: „Stačí ti moja milosť, lebo sila sa dokonale prejavuje v slabosti“. Kresťanský triumf je vždy krížom, ale krížom, ktorý je zároveň aj zástavou víťazstva, nesenou s bojovnou jemnosťou proti útokom zla. Zlý duch porazenectva je bratom pokušenia oddeľovať pšenicu od kúkoľa pred naplnením času a toto pokušenie pochádza z egocentrickej a ustráchanej nedôverčivosti.“ (EG 85)

Máločo tak rozosmutňuje Boha, ako to, keď mu nedôverujú jeho najbližší.

štvrtok

„Ježiš jej odpovedal: „Keby si poznala Boží dar a vedela, kto je ten, čo ti hovorí: -Daj sa mi napiť,- ty by si poprosila jeho a on by ti dal živú vodu.“ (...) Ježiš jej odvetil: „Každý, kto pije túto vodu, bude znova smädný. Ale kto sa napije z vody, ktorú mu ja dám, nebude žízniť naveky. A voda, ktorú mu dám, stane sa v ňom prameňom vody prúdiacej do večného života.““ (Jn 4, 10.13-14)

Pane, ďakujeme Ti za dar Ducha Svätého, ktorého nám zosielaš. Táto živá voda zaháňa náš smäd po Tebe.

„Ale aj vlastná rodina alebo pracovné miesto sa môžu stať tým vyprahnutým prostredím, v ktorom treba udržať kresťanskú vieru pri živote a snažiť sa ju šíriť. (...) Ako v púšti človek znovu objavuje hodnotu toho, čo je podstatné pre život, tak aj v dnešnom svete je mnoho znamení – často sa prejavujúcich len implicitnou alebo negatívnou formou –, znamení smädu po Bohu, po poslednom zmysle života. A v púšti treba najmä ľudí viery, ktorí svojím životom ukážu cestu do zasľúbenej zeme, a tak udržia nádej nažive“.“ (EG 86)

Iste sme sa už stretli s takými našimi známymi, ktorí nám kladú otázky o živote a hoci neprijímajú naše odpovede za svoje, predsa len sú ochotní si vymieňať názory, resp., majú námietky, ale – rozprávajú sa o tom. Smäd po Bohu trápi hlavne toho, kto Ho nemá a kto si to čiastočne uvedomuje. Neodsudzujme týchto ľudí za ich názory, ale buďme Bohu vďační za ich ochotu hľadať, hoci na to potrebujú viac času.

piatok

"Potom zavolal k sebe zástup aj učeníkov a povedal im: „Kto chce ísť za mnou, nech zaprie sám seba, vezme svoj kríž a nasleduje ma. Lebo kto by si chcel život zachrániť, stratí ho, ale kto stratí svoj život pre mňa a pre evanjelium, zachráni si ho. Veď čo osoží človeku, keby aj celý svet získal, a svojej duši by uškodil?!" (Mk 8, 34-36)

Prečo by sme mali stratiť svoj život pre Krista? On je naším Tvorcom, dal nám všetko, čo máme. Neberie nám slobodu? Nie, len chce od nás odpoveď lásky na lásku.

„Dnes, keď siete a nástroje ľudskej komunikácie dosiahli neslýchaný stupeň vývoja, cítime výzvu objaviť a sprostredkovať tajomstvo spoločného života; schopnosť stretávať sa, objať sa, podoprieť sa navzájom a byť účastnými na tomto trochu nesúrodom prílive, ktorý sa môže premeniť na opravdivú skúsenosť bratstva, na karavánu solidarity, na svätú púť. (...) Keby sme mohli kráčať po tejto ceste, bola by to dobrá vec, veľmi oživujúca, veľmi oslobodzujúca, vytvárajúca novú nádej! Vyjsť zo seba samých a pripojiť sa k druhým je prospešná vec. Zatvoriť sa do seba znamená ochutnať horký jed imanencie – sústredenia na seba; a pre ľudstvo bude na škodu každé sebecké rozhodnutie, ktoré učiníme. Kresťanský ideál bude vždy pozývať na prekonávanie podozrievavosti, trvalej nedôvery a strachu z napadnutia; teda k zmene tých obranných postojov, ku ktorým nás vedie dnešný svet.“ (EG 87-88)

Kto sa začne sústrediť len na seba, možno si myslí, že vyhral. Že vyhral čas, užívanie dobier, moc. A pritom si len vybudoval „múr rozdelenia“, ktorý ho oddeľuje nielen od druhých, ale aj od vlastného šťastia, lebo to sa nedá dosiahnuť bez obety pre druhých.

sobota

"Keď prišla hodina, zasadol za stôl a apoštoli s ním. Tu im povedal: „Veľmi som túžil jesť s vami tohto veľkonočného baránka skôr, ako budem trpieť. Lebo hovorím vám: Už ho nebudem jesť, kým sa nenaplní v Božom kráľovstve.“ Vzal kalich, vzdával vďaky a povedal: „Vezmite ho a rozdeľte si ho medzi sebou. Lebo hovorím vám: Odteraz už nebudem piť z plodu viniča, kým nepríde Božie kráľovstvo.“ Potom vzal chlieb a vzdával vďaky, lámal ho a dával im, hovoriac: „Toto je moje telo, ktoré sa dáva za vás. Toto robte na moju pamiatku.“ Podobne po večeri vzal kalich a hovoril: „Tento kalich je nová zmluva v mojej krvi, ktorá sa vylieva za vás." (Lk 22, 14-20)

Ježiš chcel byť tu s nami a to osobne. Upevňoval vzťahy s ľuďmi i medzi nimi navzájom. Teraz to koná cez Eucharistiu – ľudia prijímajúci Ho sú „jedným telom“ a tak teraz posilňuje vzťahy medzi nami. Ďakujeme Ti, že si prišiel na tento svet vlastne pre každého z nás osobne.

„Mnohí sa snažia utiecť pred ľuďmi a zavrieť sa do pohodlného súkromia alebo do najužšieho okruhu svojich blízkych, čím opúšťajú realizmus sociálneho rozmeru evanjelia. Lebo tak ako by niektorí chceli Krista len čisto duchovného, bez tela a bez kríža, existujú aj pokusy viesť medziosobné vzťahy len prostredníctvom sofistikovaných zariadení, cez obrazovky a systémy, ktoré možno zapnúť a vypnúť ovládačom. Evanjelium nás však pozýva nebáť sa riskovať stretnutie s tvárou druhého človeka; s jeho fyzickou prítomnosťou, ktorá je naliehavá; s jeho bolesťou a požiadavkami i s jeho nákazlivou radosťou – v neustálom blízkom vzťahu. Autentická viera v Božieho Syna, ktorý sa stal človekom, je neoddeliteľná od daru seba samého.“ (EG 88)

Pane, prosíme Ťa, pomáhaj nám a našim rodinám vytrvať v reálnych, nie virtuálnych vzťahoch. Pomôž nám pochopiť silu vzájomnosti a skutočného priateľstva.

7. veľkonočný týždeň

nedeľa

"Všetko, čo robia, konajú iba preto, aby ich ľudia videli: rozširujú si modlitebné remienky a zväčšujú strapce na šatách, radi majú popredné miesta na hostinách, prvé stolice
v synagógach, pozdravy na uliciach a keď ich ľudia oslovujú Rabbi." (Mt 23, 5-7)

Aj pre úprimného kresťana sa môže stať, že časom zostane viac iba pri vonkajších prejavoch viery v Krista, ak zanechá osobnú modlitbu, rozhovor s Bohom.

„Izolovanosť, ktorá je jednou z verzií imanentizmu (uzatvorenia do seba), môže sa prejaviť
vo falošnej autonómii, ktorá vylučuje Boha; ale svoje vyjadrenie môže nájsť aj
v náboženskom živote – v duchovnom konzumizme blízkom chorobnému individualizmu.“ (EG 89)

Dajme si pozor na pokušenie od zlého pre horlivejších – preháňať v úkonoch zbožnosti –
na úkor povinností, starosti o rodinu, štúdium.

pondelok

"Milovaní, neverte každému duchu, ale skúmajte duchov, či sú z Boha; lebo do sveta vyšlo mnoho falošných prorokov. Božieho Ducha poznáte podľa tohto: Každý duch, ktorý vyznáva, že Ježiš Kristus prišiel v tele, je z Boha. Duch, ktorý nevyznáva Ježiša, nie je z Boha. To je duch antikrista, o ktorom ste počuli, že príde, a už teraz je na svete. Vy, deti moje, ste z Boha a zvíťazili ste nad nimi, lebo ten, ktorý je vo vás, je väčší než ten, čo je vo svete. Oni sú zo sveta, preto hovoria podľa sveta a svet ich počúva. My sme z Boha. Kto pozná Boha, počúva nás. Kto nie je z Boha, ten nás nepočúva. Podľa toho poznávame Ducha pravdy a ducha bludu." (1 Jn 1-6)

Mnoho ľudí hľadá pravdu o sebe, živote, vesmíre; a tá je taká jednoduchá – Boží Syn prišiel v tele, aby vykúpil ľudský rod!

„Návrat k posvätnosti a duchovné hľadanie, ktoré charakterizujú našu dobu, sú nejednoznačné javy. Viac než ateizmu dnes čelíme výzve adekvátne odpovedať na smäd mnohých ľudí po Bohu, aby sa ho nesnažili uhasiť nezmyselnými ponukami alebo Ježišom Kristom bez tela a bez záujmu o druhého. Ak nenájdu v Cirkvi duchovnosť, ktorá ich naplní životom a pokojom, uzdraví, oslobodí a zároveň povolá do solidárneho spoločenstva a misijnej plodnosti, nechajú sa zviesť ponukami, ktoré človeka nerobia ľudskejším ani neoslavujú Boha.“ (EG 89)

Ježiš prišiel v tele, aby sme Ho videli, počuli, dôverovali Mu. Vykúpil nás na kríži, aby sme si Ho pamätali. Prišiel sa dať vlastne každému z nás. Skrze príklad osobného vzťahu ku Kristovi v Cirkvi môže každý v nej nájsť pokoj, uzdravenie, oslobodenie a – spoločenstvo!

utorok

"Napokon, bratia, myslite na všetko, čo je pravdivé, čo je cudné, čo je spravodlivé, čo je mravne čisté, čo je milé a čo má dobrú povesť, čo je čnostné a chválitebné! Robte to, čo ste sa naučili, prijali, počuli a videli na mne! A Boh pokoja bude s vami." (Flp 4, 8-9)

Príklad sv. Pavla, ale aj ostatných svätých mužov a žien, je pre nás inšpiratívny. Boh nám mohol poskytnúť len text Svätého Písma. Alebo iba Desatoro. Nie, On nám prišiel ukázať aj seba, umrieť za nás, a dal nám aj príklad skvelých nasledovateľov. Bohatstvo životov svätých je nevyčerpateľné.

„Vlastné formy ľudovej nábožnosti sú vtelené, pretože vyplynuli z vtelenia kresťanskej viery do ľudovej kultúry. Práve preto obsahujú osobný vzťah, a to nie s harmonizujúcimi energiami, ale s Bohom, s Ježišom Kristom, s Máriou, s konkrétnym svätcom. Majú telo, majú tváre. Sú vhodné na udržiavanie vzťahov, nie individualistických únikov. V iných oblastiach našich spoločností rastie reputácia rozličných foriem „duchovnosti blahobytu“ bez spoločenstva, s „teológiou prosperity“ bez bratských záväzkov alebo so subjektívnymi skúsenosťami bez tváre, ktoré sa redukujú iba na vnútorné prežívanie zahľadené do seba.“ (EG 90)

Koľko všelijakých ponúk „duchovností“ a „nábožnosti“ môžeme počuť a vidieť: v podobe východných náboženstiev, ezoteriky, okultizmu, snažiacich sa „získať energiu“ atď. Sú však zamerané v podstate sami do seba. Iba kresťanstvo je náboženstvom vzťahu, osobného kontaktu s Bohom.

streda

"Ježiš urobil pred očami svojich učeníkov ešte mnoho iných znamení, ktoré nie sú zapísané v tejto knihe. Ale toto je napísané, aby ste verili, že Ježiš je Mesiáš, Boží Syn, a aby ste vierou mali život v jeho mene." (Jn 20, 30-31)

Ježišu, koľko udalostí zo života by o Tebe ešte apoštoli vedeli rozprávať! Ale predsa si nám toho o sebe zanechal veľmi veľa, celé posolstvo lásky.

„Mladí vo svojom vlastnom prostredí často nenachádzajú odpovede na svoje neistoty, potreby, problémy a zranenia. Pre nás dospelých nie je ľahké trpezlivo ich počúvať, chápať ich úzkosti a požiadavky, naučiť sa hovoriť s nimi jazykom, ktorému rozumejú. Z tohto istého dôvodu výchovné projekty neprinášajú očakávané ovocie. Stále väčší počet a rast združení a hnutí, predovšetkým mládežníckych, však možno interpretovať ako činnosť Ducha, ktorý pre mladých otvára nové cesty zodpovedajúce ich očakávaniam a hľadaniu hlbokej duchovnosti i konkrétnejšieho pocitu prináležitosti.“ (EG 105)

Pomáhaj nám, Pane, prosíme Ťa, hovoriť jazykom druhého človeka nielen podľa gramatiky, ale aj myslením, aby sme sa lepšie chápali. Zvlášť nech mu vieme dať relevantné odpovede na jeho otázky a problémy.

štvrtok

"Toto je moje prikázanie: Aby ste sa milovali navzájom, ako som ja miloval vás. Nik nemá väčšiu lásku ako ten, kto položí život za svojich priateľov. Vy ste moji priatelia, ak robíte, čo vám prikazujem. Už vás nenazývam sluhami, lebo sluha nevie, čo robí jeho pán. Nazval som vás priateľmi, pretože som vám oznámil všetko, čo som počul od svojho Otca. Nie vy ste si vyvolili mňa, ale ja som si vyvolil vás a ustanovil som vás, aby ste išli a prinášali ovocie a aby vaše ovocie zostalo; aby vám Otec dal všetko, o čo ho budete prosiť v mojom mene. Toto vám prikazujem: Aby ste sa milovali navzájom." (Jn 15, 12-17)

O máločom je náš život tak, ako o vzťahoch medzi nami. Nimi si môžeme život znepríjemňovať, ale sa aj vzájomne podporiť a podržať.

„Dôležitou výzvou je ukázať, že riešenie nikdy nespočíva v úteku od osobného a angažovaného vzťahu s Bohom, ktorý nás zároveň núti zaujímať sa o druhých. K tomu dochádza vtedy, keď sa veriaci skrývajú pred pohľadom druhých alebo keď len prebiehajú z jedného miesta na druhé či od jednej úlohy k druhej bez toho, aby si vytvorili hlboké a stabilné vzťahy: "Myslieť si, že by hádam inde bolo lepšie, alebo meniť svoje pôsobisko, to už mnohých sklamalo." (Tomáš Kempenský: Nasledovanie Krista)“ (EG 91)

Pane, daruj nám milosť vytrvalosti. Nielen vo vyhýbaní hriechu, v zachovaní viery, ale aj v inovatívnosti skutkov lásky, ktorá je vynaliezavá.

piatok

„Hľa, prichádzajú dni, hovorí Pán, keď uzavriem s domom Izraela a s domom Júdu novú zmluvu! Nie ako zmluvu, ktorú som uzavrel s ich otcami, keď som ich chytil za ruku, aby som ich vyviedol z Egypta. Tú moju zmluvu oni zrušili, hoci som im bol Pánom – hovorí Pán. Ale toto bude zmluva, ktorú po týchto dňoch uzavriem s domom Izraela – hovorí Pán. Svoj zákon dám do ich vnútra a napíšem ho do ich srdca. A budem im Bohom a oni budú mojím ľudom. Už sa nebudú vzájomne poučovať a brat bratovi nebude hovoriť: -Poznajte Pána!-, pretože ma všetci poznajú od najmenšieho po najväčších – hovorí Pán. Lebo im odpustím vinu a na ich hriech si viac nespomeniem.“ (Jer 31, 31-34)

Prorokova predpoveď o novej zmluve medzi Bohom a ľuďmi, v Ježišovi Kristovi. Bude „silnejšia“, vzťah s Bohom intenzívnejší, poznanie Pána úplnejšie. Keby sme sa mali narodiť počas „Starej zmluvy“ - pred Kristom - urobili by sme to? Prečo?

"Evanjelizačná činnosť Cirkvi má mariánsky štýl. Vždy keď sa pozrieme na Máriu, dokážeme znovu uveriť v revolučnú silu nežnosti a lásky. V nej vidíme, že pokora a nežnosť nie sú čnosťami slabých, ale silných, ktorí nepotrebujú zle zaobchádzať s druhými, aby sa cítili dôležití." (EG 288)

Mnoho ľudí vo svete túži po revolúcii, zmene politického systému. Kiež by sme všetci sa snažili o „revolúciu lásky“ v prvom rade.

sobota

"Vy ste soľ zeme. Ak soľ stratí chuť, čím ju osolia? Už nie je na nič, len ju vyhodiť von, aby ju ľudia pošliapali. Vy ste svetlo sveta. Mesto postavené na návrší sa nedá ukryť. Ani lampu nezažnú a nepostavia pod mericu, ale na svietnik, aby svietila všetkým, čo sú v dome. Nech tak svieti vaše svetlo pred ľuďmi, aby videli vaše dobré skutky a oslavovali vášho Otca, ktorý je na nebesiach." (Mt 5, 13-16)

Dobre sa to počúva, ťažšie koná. Soľ má moc konzervovať, dodávať chuť i niekedy byť nepríjemnou – podobne v duchovnom význame, máme udržovať hodnoty, dávať nádej svetu, ale i povedať nepríjemnú potrebnú pravdu. Svetlo osvetľuje cestu a prekážky. Dávať duchovné svetlo značí ukazovať správne cesty životom, ale i upozorňovať na tie zlé.

„Práve v tomto čase, a to aj tam, kde je len „maličké stádo“ , sú učeníci Pána povolaní žiť ako spoločenstvo, ktoré je soľou zeme a svetlom sveta. Sú povolaní vydávať svedectvo o túžbe patriť evanjelizácii vždy novým spôsobom. Nenechajme si ukradnúť spoločenstvo!“ (EG 92)

Modlitba nám odhaľuje stále nové spôsoby evanjelizácie.

nedeľa Zoslania Ducha Svätého

"Keď prišiel deň Turíc, boli všetci vedno na tom istom mieste. Tu sa náhle strhol hukot
z neba, ako keď sa ženie prudký vietor, a naplnil celý dom, v ktorom boli. I zjavili sa im akoby ohnivé jazyky, ktoré sa rozdelili, a na každom z nich spočinul jeden. Všetkých naplnil Duch Svätý a začali hovoriť inými jazykmi, ako im Duch dával hovoriť." (Sk 2, 1-4)

Diabol rozdeľuje, Boh spája. Boh nechce utilitárnosť, ale rôznorodosť v jednote. Najsvätejšia Trojica je dokonalé spoločenstvo dávajúcej sa lásky. Snažme sa žiť podľa jej vzoru.

“Nie vojne medzi nami. Koľko je vojen uprostred Božieho ľudu a v rozličných spoločenstvách. Vo štvrti, v práci, koľko je vojen pre závisť či žiarlivosť aj medzi kresťanmi! Duchovné zosvetštenie niektorých kresťanov vedie k tomu, že sa začnú snažiť o hľadanie moci, prestíže, pôžitku alebo ekonomickej istoty. Navyše niektorí prestávajú žiť srdečnú prináležitosť k Cirkvi, aby mohli živiť ducha nesváru. Než by patrili celej Cirkvi s jej bohatou rôznorodosťou, radšej sa pripájajú len k nejakej skupinke, ktorá sa cíti byť odlišná alebo špeciálna. „Podľa toho spoznajú všetci, že ste moji učeníci, ak sa budete navzájom milovať“. Práve o toto Ježiš intenzívnou modlitbou prosil Otca: „aby všetci boli jedno… v nás… aby svet uveril“. Dávajme pozor na pokušenie závisti! Sme na tej istej lodi a smerujeme k tomu istému prístavu! Poprosme o milosť, aby sme sa vedeli tešiť z ovocia druhých, ktoré patrí všetkým.“ (EG 98-99)

“Sme na jednej lodi smerom k rovnakému prístavu”. Pán Boh nám na náš krátky úsek života nevybral ľudí do nášho okolia náhodne, vrátane v Cirkvi. Majú svoje chyby, ale iste máme si toho čo povedať oveľa viac, ako si myslíme.