Najnižšie je pokora a najvyššie láska, tieto dve sú najdôležitejšie. sv. páter Pio

Ako prekonávať pokušenia podľa svätej sestry Faustíny Kowalskej

Published in

Ján Pavol II. pri svojej návšteve v Krakove, kde rehoľná sestra Faustínka Kowalská prežila dlhé obdobie svojho života, vyjadril túžbu, aby sa posolstvo Božieho milosrdenstva rozšírilo do celého sveta. Toto posolstvo je spojené s jej životom, ktorý prežívala podľa vôle svojho Majstra a Ženícha, ktorým je Pán Ježiš Kristus. Veľká časť z tohto posolstva je zapísaná v takzvanom Denníčku, ktorý písala z poslušnosti Božiemu príkazu, ktorý dostala, a tak isto na podnet svojho spovedníka. Cirkev tento spis prijala ako svedectvo a povzbudenie pre všetkých veriacich, keď bola sestra Faustína v r. 1993 blahorečená a neskôr v roku 2000 svätorečená. Ako odpoveď na výzvu pápeža Jána Pavla II., uveďme teraz niekoľko rád, ktoré sestra Faustína dostala, ohľadne boja v pokušeniach.

Dňa 3. februára r. 1938 dal Pán Ježiš sestre po svätom prijímaní niekoľko pokynov: „Po prvé - nebojuj sama s pokušením, ale ihneď ho odhaľ spovedníkovi, vtedy pokušenie stratí všetku svoju silu.“ Týmto spôsobom chce Pán Ježiš chrániť človeka pred sebaklamom, pretože sa často stáva, že seba samých vnímame inak, ako nás vnímajú iní a ako sa na nás pozerá Boh, teda nemáme dostatočné sebapoznanie. Diabol sestre Faustíne často hovoril, aby o svojich pokušeniach nehovorila spovedníkom. Doplňme ešte, že svätý Ignác z Loyoly hovorí, že diabol je akoby falošný milenec dcéry, ktorý chce zostať skrytý, aby mohol ďalej zvádzať túto dcéru bez toho, aby sa o tom dozvedel otec. Je to výborný príklad, pretože ak je spovedník dostatočne skúsený a pozná ako viesť duše, vie tieto pokušenia odhaliť a dať dobrú radu, čo je potrebné urobiť. Je však nevyhnutné mať skúseného, vzdelaného a svätého duchovného vodcu. Bez duchovného vodcu skutočne nie je možné napredovať na ceste dokonalosti. Svätá sestra Faustínka o neho veľmi dlho prosila a potom sa pravidelne modlila, aby mu Duch Svätý daroval svetlo pre vedenie jej duše.

„Po druhé - v týchto skúškach nestrácaj pokoj, prežívaj moju prítomnosť, pros o pomoc moju Matku a svätých.“ Tu dáva Pán Ježiš dôležitú radu, pretože niekedy človek stratí odvahu a pokoj, keď ho napádajú rôzne pokušenia, a tým vlastne stratí aj veľkú časť možnosti nad nimi zvíťaziť. Pán Ježiš hovorí, aby sme nestratili pokoj a aby sme nestratili vedomie, že On je v týchto pokušeniach pri nás. V týchto chvíľach treba vytrvalo odporovať vôľou a hlavne bojovať s pokušením už v myšlienkach, pretože tam sa najskôr odohráva duchovný boj. Naše skutky nasledujú za našimi myšlienkami, vysvetľuje svätý Tomáš Akvinský. Pokušenie trvá istý čas, ale ak vôľou pevne odporujeme, ustúpi. Ten čas pokušenia treba vždy vydržať. Páter Pio dáva svojim duchovným deťom radu, aby mysleli na to, že po pokušení príde značná úľava, ako to bolo na púšti s Pánom Ježišom, keď prišli anjeli a posluhovali mu (Mt 4, 11).

„Po tretie - maj istotu, že ja sa na teba pozerám a podopieram ťa.“ Znovu vidíme, ako nás Pán Ježiš povzbudzuje k dôvere. Veľakrát v evanjeliu povedal, že tvoja viera ťa uzdravila. Viera má veľkú moc, pretože nás spája s tým, ktorého nevidíme a dáva nám účasť na jeho moci, ktorá je silnejšia ako akákoľvek temná sila. Na mieste monštrancie som videla ctihodnú tvár Pána a Pán mi povedal: „Čo ty vidíš v skutočnosti, tie duše vidia vierou. Ó, ako veľmi mi je milá ich veľ¬ká viera. Vidíš, hoci zdanlivo nie je vo mne ani stopa života, predsa v sku¬točnosti je tu obsiahnutý v celej plnosti, a to v každej hostii, ale aby som mohol pôsobiť v duši, duša musí mať vieru. Ó, aká milá mi je živá viera.“ (D1420) Preto Pán Ježiš povzbudzoval sestru Faustínu, aby mala istotu, že on je v pokušení s ňou a že ju podopiera, aj keby toto pokušenie bolo akokoľvek silné. Svätý Anton Pustovník hovorí o nutnosti mať pevnú vieru, že môžeme dosiahnuť víťazstvo, samozrejme s pomocou Božou. Preto dáva Pán Ježiš toto povzbudenie: maj ISTOTU, že sa na teba pozerám a podopieram ťa.

„Po štvrté - neboj sa ani duchovných bojov, ani žiadnych pokušení, lebo ja ťa podopieram, len aby si ty chcela bojovať, vedz, že víťazstvo je vždy na tvojej strane.“ V tejto ďalšej rade hovorí Pán Ježiš, aby sme sa nebáli duchovných bojov a pokušení. Doplňme znovu slová sv. Ignáca, že diabol reaguje podľa toho, ako zareagujeme my. Ak sa hneď a rázne postavíme na odpor, postupne sa stiahne a odíde. Ak však budeme preukazovať strach, bude nás postupne duchovne zatláčať do úzadia a získa prevahu. Preto Pán Ježiš hovorí: neboj sa ani duchovných bojov, ani žiadnych pokušení, pretože ja ťa podopieram. Dôležité je ešte povedať, že táto odvaha pramení práve z toho, že nás Pán podopiera, inak by sme padli. Ak sa spoliehame na seba určite padneme, ako to aj Pán raz povedal sestre Faustínke: „Vidíš, dieťa moje, čím si sama zo seba. Príčinou tvojich pádov je, že sa príliš spoliehaš sama na seba a málo sa opieraš o mňa“ (D 1488). Ďalej Pán Ježiš uvádza podmienku: len aby si ty chcela bojovať – čo znamená, že víťazstvo závisí na našej vôli. Pán nás podopiera, ale pozerá sa, ako sa svojou vôľou rozhodneme. Ak pokušenie prijímame alebo nemáme dostatočnú rozhodnosť sa proti nemu postaviť, potom nám necháva slobodu a necháva nám hriech, ktorí si sami vyberáme, pretože inak by sme neboli slobodní. Avšak ako ďalej hovorí: vedz, že víťazstvo je vždy na tvojej strane.

„Po piate - vedz, že statočným bojom mi vzdávaš veľkú slávu a sebe zbieraš zásluhy, pokušenie ti dáva príležitosť preukázať mi vernosť.“ Tak ako to vidíme i vo Svätom písme, cez pokušenia nás Boh skúša a vychováva (kniha Sirachovcova 2. kapitola). Cez ne sa k nemu môžeme dostať bližšie, pretože nimi mu preukazujeme vernosť a vyberáme si, komu chceme slúžiť. Táto láska k Bohu je často bolestná a plná zápasov, ale práve cez ne sa učíme milovať, pretože nesieme kríž svojich pokušení a snažíme sa nad nimi víťaziť. Okrem toho Pán Ježiš hovorí, že mu týmto spôsobom vzdávame veľkú slávu a sebe zbierame zásluhy. Zásluha je odmena za lásku k Bohu, nie však materiálna, ale duchovná. Boh však potom často žehná všetkých, ktorí mu úprimne slúžia aj mnohými materiálnymi dobrami. Týmto spôsobom však ani nemusíme vedieť ako a odolaním pokušeniu môžeme pomôcť určitej osobe, ktorá sa môže nachádzať aj na druhom konci sveta, pretože duchovne je Cirkev jedno telo Kristovo, ktoré má mnoho údov.

Pán Ježiš dodáva: „Dieťa moje, život na zemi je boj, veľký boj o moje kráľovstvo. Ale neboj sa, lebo nie si sama. Ja ťa vždy podopieram, tak sa opri o moje rameno a bojuj, neboj sa ničoho. Vezmi si nádobu dôvery a načieraj z prameňa života. Nielen pre seba, mysli aj na iné duše, zvlášť na tie, ktoré nedôverujú mojej dobrotivosti. (D 1488)

Praktická rada v pokušeniach:
- odporovať vôľou už pri akejkoľvek zlej myšlienke,
- aj keď pokušenie trvá dlhší čas, vytrvať s pevným odhodlaním ho neprijať,
- nemodliť sa vtedy ruženec, čiže modlitbu kontemplatívnu, ale modlitbu bojovnú: Pod tvoju ochranu... alebo Svätý Michal archanjel, bráň nás v boji proti zlosti..., tieto modlitby opakovať aj veľakrát, podľa toho, aké veľké pokušenie je,
- prosiť o pomoc Pannu Máriu, svätých a anjelov, najmä sv. archanjelov Michala, Gabriela a Rafaela, veľmi sa odporúča po vzore pátra Pia, obracať sa na svojho anjela strážneho,
- vzbudiť si aj úmysel za čo toto pokušenie chcem obetovať – je potom ľahšie toto pokušenie prekonávať

Prakticky je dobré si tento článok vytlačiť a prečítať niekoľkokrát alebo sa k nemu viackrát za sebou vrátiť po niekoľkých dňoch, pretože ak chce človek tieto veci voviesť do praxe, trvá to určitý čas a naša myseľ sa potrebuje k týmto veciam vracať, pretože veľmi často slabne a zabúda.